Rovnako to platí aj v prípade vymenovania nového šéfa Najvyššieho súdu. Podľa hovorcu hlavy štátu Mareka Trubača sú tieto otázky zatiaľ „v teoretickej rovine“.
Andrej Kiska sa krátko po zvolení nevyjadril, či by vymenovanie sudcov mal Ivan Gašparovič nechať na nového prezidenta. Ústavné právomoci si začne uplatňovať dňom inaugurácie 15. júna. Viacerí opoziční politici vyzývajú dosluhujúceho prezidenta, aby už robil len nevyhnutné kroky a ostatné nechal na Kisku.
Ústavným sudcom Jánovi Auxtovi, Jurajovi Horváthovi a Jánovi Lubymu uplynie funkčné obdobie začiatkom júla. Ústavný právnik Ján Mazák upozornil, že Ústavný súd má 13 sudcov a sudca sa ujíma funkcie zložením sľubu podľa ústavy. Podľa Mazáka by vymenovaním sudcov nastal chaos, pretože Ústavný súd by mal 16 sudcov, ktorí by mali právo i povinnosť súdiť.
„Čiže keby prezident Ivan Gašparovič vymenoval troch sudcov zo šiestich kandidátov a prijal by ich sľub pred 15. júnom, tak minimálne tri týždne by mal Ústavný súd 16 sudcov. To je hrubé porušenie ústavy,“ uviedol pre Pravdu bývalý predseda Ústavného súdu Mazák. Za vylúčené považuje, že by prezident Gašparovič troch sudcov Ústavného súdu vymenoval a prezident Kiska by prijal ich sľub. „Nebudem prijímať sľub od niekoho, koho som si ja neurčil,“ doplnil Ján Mazák.
Zatiaľ nie je tiež jasné, koho Súdna rada navrhne prezidentovi na vymenovanie za predsedu Najvyššieho súdu. Súčasnému predsedovi súdu Štefanovi Harabinovi sa končí funkčné obdobie 22. júna. Harabin nepovedal, či sa bude uchádzať o zvolenie, ani neuviedol, kedy sa voľba uskutoční. Podľa zákona musí voľbu ako šéf Súdnej rady vyhlásiť najneskôr 45 dní pred jej konaním.
Kiska ešte počas kampane hovoril, že ak sa stane prezidentom, využije všetky formálne aj neformálne možnosti hlavy štátu, aby sa predsedom Najvyššieho súdu SR nestal Harabin. „Pána Kisku sa opýtajte, aké sú tie neformálne kroky. Že či trestná činnosť, alebo vydieranie,“ reagoval včera Harabin. Viackrát zopakoval, že on vždy postupuje podľa zákona.