Opätovne má fungovať aj obdoba Úradu pre štátnu službu, ktorý v minulosti zabezpečoval konkurzy na miesta v štátnej správe.
Obmedziť politické trafiky má nový zákon o štátnej službe. Pracuje na ňom Úrad vlády spolu s ministerstvom vnútra. Zákon, ktorý by mal byť ústavným, podľa nich bude vychádzať z princípov transparentného zamestnávania. Predložiť by ho mohli ešte v tomto roku. V štátnej správe pracuje celkovo 40-tisíc ľudí.
Kompletný návrh zákona ešte nie je hotový. Isté však už je, že ľudské zdroje, a teda aj výberové konania, by mal prevziať centrálny úrad. Ten by pripomínal bývalý Úrad pre štátnu službu, ktorý na Slovensku fungoval v rokoch 2002 až 2006. Na návrh SDKÚ pred ôsmimi rokmi napokon skončil, keďže sa stal terčom kritiky zo strany ministerstiev. Bývalý riaditeľ tohto úradu Ľubomír Plai teraz spolupracuje na novom zákone.
„Žiadne výmeny každé štyri roky už nebudú možné. Jediné kritérium na zotrvanie zamestnanca v službe bude jeho výkon,“ avizuje Plai, ktorý je členom riadiaceho výboru, ktorý sa podieľa na príprave zákona.
Najväčším problémom doterajších výmen je podľa neho to, že sa do štátnych úradov často dostávajú ľudia, ktorí sa v danej problematike vôbec nevyznajú, ale majú za sebou politickú stranu. Kým sa v práci zorientujú, prebehnú štyri roky a nová garnitúra ich opäť nahradí nováčikmi. Aj preto podľa Plaia prvoradým cieľom nového zákona má byť odstránenie politizácie štátnych úradov. „Politizácia musí skončiť,“ povedal.
Centrálny úrad pre ľudské zdroje by mal vzniknúť pod Úradom vlády. Zárukou jeho nezávislosti a kontroly by mala byť troj- alebo päťčlenná rada. Kto by ju mal tvoriť či vymenúvať, zatiaľ ešte nie je jasné. Úlohou úradu, ktorého rozhodnutia by preskúmavala rada, by malo byť dohliadanie na nezávislosť a neutralitu výberových konaní, ale aj riešenie odvolaní a sťažností týkajúcich sa porušovania zásad práce v štátnej správe.
Politológ Juraj Marušiak upozorňuje, že pokiaľ bude nový úrad spadať pod Úrad vlády, nemusí byť zaručená jeho úplná nezávislosť. „Pripadá mi to zvláštne, pretože štátna služba by mala byť oddelená od politickej moci,“ mieni s tým, že môže ísť aj o zadné dvierka, ktoré si necháva vláda pri zriaďovaní takej citlivej inštitúcie.
Podľa ministra vnútra Roberta Kaliňáka zákon vymedzí funkcie, ktoré sú politické a ktoré nie. „Pri tých, ktoré nebudú politické, sa urobia nové výberové konania a pri politických to necháme na štandardnú výmenu vlády,“ avizoval ešte vlani v decembri Kaliňák.
Medzi politické funkcie by mali patriť štátni tajomníci či prednostovia okresných úradov. Pod nepolitické funkcie by mali spadať vedúci služobných úradov alebo riadiaci zamestnanci ministerstiev. Tých možno od roku 2006 odvolávať aj bez udania dôvodu, po novom by to nemalo byť možné.
Problém s nomináciami v súčasnosti rieši aj Česko, ktorého vláda sa dohodla, že zástupcov štátu v dozorných radách štátnych a pološtátnych firiem bude vyberať osobitný trojčlenný výbor. Či sa kontrola premietne do štátnych podnikov aj u nás, nie je isté. Firiem, do riadenia ktorých zasahuje štát, je na Slovensku asi 40 a štát v nich má v predstavenstvách a dozorných radách vyše tristo kresiel. Ďalších niekoľko stoviek nominantov sa pravidelne preobsadzuje na nižších manažérskych pozíciách.
Zaniknutý Úrad pre štátnu službu koordinoval jednotný postup pri zamestnávaní v štátnej správe, mal na starosti výberové konania a dodatočné vzdelávanie zamestnancov. Predsedu vymenúval aj odvolával prezident na návrh vlády. Niektoré jeho rozhodnutia však narážali na odpor. Ministerstvá tvrdili, že pri výbere ľudí nezohľadňoval ich rozličné potreby. Vyčítali mu tiež, že sa postupne zbavoval kompetencií, čím sa vyhýbal zodpovednosti za svoju činnosť. Jeho ročný rozpočet sa pohyboval na úrovni 1,63 milióna eur a vtedajší minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ) ho označil za neefektívny a príliš nákladný.