Príde sudca pre kauzu Baťa o funkciu?

Na základe jeho verdiktu hrozí, že štát bude musieť dedičom Jana Antonína Baťu vyplatiť závratnú sumu. Minister spravodlivosti Tomáš Borec chce za to teraz sudcu zbaviť funkcie.

Podľa Boreca sa sudca dopustil disciplinárneho previnenia tým, že vlani v apríli povolil obnovu konania a zrušil rozsudok bývalého Národného súdu v Prahe, ktorý v roku 1947 Baťu v neprítomnosti odsúdil na 15 rokov ťažkého žalára a prepadnutie majetku za kolaboráciu s nacistami. Zároveň však v ten istý deň zvolal aj druhé pojednávanie, na ktorom konštatoval, že Baťa nekolaboroval s nacistami.

Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť v deň vynesenia, keďže sa voči nemu prokurátor neodvolal. Na jeho základe o mesiac neskôr slovenské štátne orgány podnikateľa rehabilitovali a vzápätí sa potomkovia prihlásili o dedičstvo.

„Minister Borec navrhuje sudcu zbaviť funkcie za to, že druhé pojednávanie neposudzoval ako nové, nepredložil ho na riadne pridelenie zákonnému sudcovi elektronickým náhodným výberom, ale vo veci konal sám, teda v pozícii nezákonného sudcu,“ zhrnula hovorkyňa rezortu Alexandra Donevová dôvody, prečo minister žiada sudcovu hlavu. Do elektronickej podateľne, kde sa malo rozhodnúť o zákonnom sudcovi pre druhé pojednávanie, podanie vôbec neprišlo.

Podľa zistení Pravdy dal Borecovi podnet na potrestanie sudcu ešte minulý rok generálny prokurátor Jaromír Čižnár. „Po preštudovaní spisu som pochyboval, či sudca rozhodoval podľa zákona a vtedy platného rozvrhu práce. Preto som podal podnet ministrovi spravodlivosti,“ povedal pre Pravdu Čižnár.

Sudcu teraz čaká disciplinárne konanie. Kedy k nemu dôjde, však nie je jasné, pretože disciplinárne senáty sú často nefunkčné a o zmene zákona, ktorý rieši tento problém, bude rokovať parlament až v máji. Ministerstvo spravodlivosti v tejto chvíli nechce konkretizovať, či štát bude povinný odškodniť Baťovcov v prípade, že disciplinárne konanie preukáže nezákonný postup sudcu.

Štát má ešte jednu možnosť, ako dosiahnuť, aby sa Baťovcom odškodné nemuselo vyplatiť. Sporné konanie by sa muselo obnoviť a vstúpi doň by muselo ministerstvo financií ako účastník konania, ktorý za prípadné odškodnenie a jeho výšku zodpovedá.

Rezort financií vlani štyria Baťovi dediči požiadali, aby určil konkrétnu finančnú sumu, ktorú by mali dostať ako náhradu za zhabaný majetok. Oni sami však naznačili, že má hodnotu zhruba miliardu eur.

Pravda v stredu ministerstvo financií oslovila s otázkou, či sa už odvtedy k nejakému výsledku dopracovalo. „V januári tohto roka sa konanie vo veci stanovenia odškodného zastavilo, pretože neboli odstránené nedostatky podania. Právny zástupca Baťovcov podal proti zastaveniu opravný prostriedok – rozklad. O ňom ešte rozkladová komisia ako poradný orgán ministra nerozhodla,“ odpovedala hovorkyňa ministerstva Alexandra Gogová.

Český právny zástupca Baťovcov Tomáš Pecina považuje Borecovo konanie za „typický slovenský folklór“. „V demokratických krajinách je predsa nemysliteľné, aby vládna moc zasahovala do rozhodnutia súdov. Akékoľvek snahy o perzekúciu nepohodlného sudcu za to, že rozhodol v prospech J. A. Baťu, hodnotím ako jasnú snahu zastrašiť ostatných sudcov, ktorí budú ďalej v prípade rozhodovať. Ak sa pritom majú báť, potom je celé súdnictvo na Slovensku na smiech,“ skonštatoval Pecina.

Podľa Pecinu sú nároky Baťovcov jednoznačne oprávnené a za ich splnenie mienia naďalej bojovať. Právnik zároveň odmietol tvrdenie, že sudcovi stačilo na verdikt pol druha hodiny. „Trvalo mu viac ako rok, kým si preštudoval všetky potrebné spisy, ktoré mu postupne prichádzali z Českej republiky,“ zdôraznil. Ako dodal, niektoré dokumenty, ktoré požaduje ministerstvo financií, nie je možné doložiť a prípadne by si ich malo vyžiadať z Brazílie, kde Baťa v emigrácii dožil.

Podľa historika Ivana Kamenca by prípadný úspech Baťových dedičov na Slovensku jednoznačne prispel k zhoršeniu vzájomných česko-slovenských vzťahov. Bol by totiž fakticky popretím Benešových dekrétov, pričom najmä pre Čechov je otázka spochybňovania ich platnosti veľmi citlivá.

Kamenec tiež uviedol, že nejestvuje jednoznačný názor ani na to, či veľkopodnikateľ s fašistami kolaboroval, alebo nie. Na jednej strane chcel mať zo svojich firiem zisk, preto vyrábal čo najviac a vyrábal aj pre Nemecko. Na strane druhej však do obchodných pobočiek, ktoré ešte pred vojnou založil napríklad v Japonsku alebo Číne, posielal počas nej pracovať židovských zamestnancov, čím im vlastne zachránil život. „Dejiny však boli kruté k mnohým ľuďom. História jednoducho nie je malá násobilka,“ uzavrel Kamanec.

Podľa štúdie českého historika Martina Mareka pôsobiaceho na Masarykovej univerzite v Brne pracovali v továrňach Baťa v poľskej Radomi, českom Sezimovom Ústí a Ratíškoviciach či v nemeckom Ottmuthe počas vojny, teda už po emigrácii J. A. do Brazílie, za neľudských podmienok stovky Židov z mestských get a Osvienčimu. „Zlínske vedenie koncernu o tom muselo vedieť, ale privieralo nad tým oči. na prvom mieste bol výkon a Židia boli veľmi lacnou pracovnou silou,“ napísal v štúdii Marek.

Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda.