Hriňovské lazy sa môžu stať bonusom Podpoľania

Michal Zošiak žije na hriňovských lazoch viac ako päťdesiat rokov. Chová dobytok, ovce i prasiatka. Aj keď je tu život tvrdší a roboty neúrekom, za panelákový svet by ho nevymenil. "Najviac nás tu drží príroda a to, že je to náš domov. Sme privyknutí k tejto pôde, aj k našim starým zvykom, ktoré sme zdedili po rodičoch a starých rodičoch. U nás je to také, ako má na lazoch byť," hovorí. V jeho šľapajach sa rozbieha aj syn.

03.04.2014 15:00
Poľana, Biosférická rezervácia Poľana, Hriňová Foto: ,
Biosférická rezervácia Poľana by sa mohla rozšíriť o prechodnú zónu, ktorá by zahrnula časť Hriňovej s laznickými usadlosťami.
debata

Hriňovské lazy sú typické rozdrobenosťou parciel, budovaním medzí, terasovými políčkami či kamennými valmi. „Toto sú všetko prvky, ktoré už na Slovensku málokde nájdeme a čo sa týka historických krajinných štruktúr v Európe, takéto zachované ich prakticky nemajú nikde,“ približuje hriňovský primátor Stanislav Horník.

Jedinečnú tvár si hriňovské lazy zachovali dodnes, pretože tu nikdy nedošlo ku kolektivizácii. „Ľudia tu majú k pôde výnimočný vzťah. Nenechali si ju sceliť ani medze rozorať a pretrváva to doteraz. Generácie hospodárov ostávajú na jednom mieste a snažia sa zachovávať tradície svojich predkov,“ dodáva primátor. Kedysi tu mali cez dvadsať lazníckych osád, v súčasnosti ich funguje 15.

Okrem rodiny Zošiakovcov sa aj ďalší miestni pričiňujú o zachovanie výnimočnosti lazov v Hriňovej. Práve o ne by sa mohla rozšíriť súčasná Biosférická rezervácia Poľana. Samospráve takúto možnosť navrhli ochranári. Má ísť o rozšírenie tzv. prechodnej zóny, ktorá sa nachádza okolo rezervácie.

Začlenenie lazov k rezervácii môže priniesť miestnym úžitok. „Titul biosférická rezervácia je určitý honor a na druhej strane je to tiež zdroj finančných prostriedkov nielen z národných, ale aj medzinárodných projektov. Určite sa to môže stať bonusom a pridanou hodnotou tohto regiónu,“ povedala riaditeľka Správy Chránenej krajinnej oblasti Poľana Vladimíra Fabriciusová.

Primátor Horník v tom vidí veľké možnosti. „Konečne by sme mohli zadefinovať toto unikátne územie pod Poľanou. Dokázalo by to motivovať farmárov, aby naďalej hospodárili doterajším spôsobom a udržali túto krajinu v pôvodnom, nenarušenom stave,“ povedal. Je to tiež príležitosť na presadenie a zviditeľnenie farmárskych výrobkov pod atraktívnou značkou.

S týmto však prichádzajú určité obmedzenia pre ľudí, ktorí na lazoch žijú, alebo podnikajú. Fabriciusová hovorí, že lazníci sa zásahov do života nemusia báť. „Prechodné územie je mimo nejakého stupňa ochrany. Je na samospráve a ľuďoch, či ho chcú a aké si stanovia regulatívy. My im nebudeme nič určovať,“ spresnila.

Podľa primátora je potrebné režim nastaviť veľmi dôsledne. Dodáva, že obmedzenia by boli prakticky minimálne. „Súviseli by skôr s tým, aby na území nevznikali stavby, ktoré tam nepasujú, aby sme motivovali ľudí hospodáriť aj na miestach, ktoré sa tradične nevyplácajú, napríklad prekášaním medzí tak, aby bol udržaný pôvodný typ historickej krajinnej štruktúry,“ načrtol. O návrhu budú poslanci rozhodovať v polovici apríla.

Farmár Zošiak zatiaľ výhrady nemá a hovorí, že všetkým záleží na tom, aby sa dedičstvo ich otcov nezničilo a ďalej sa obrábalo. „Ak budú obmedzenia dobré, budeme súhlasiť, keď nie, budeme bojovať proti,“ dodal.

Biosférická rezervácia je modelové územie, na ktorom by malo byť obhospodarovanie v súčinnosti so zachovaním prírodných hodnôt. Rozvíjať sa v ňom môže agroturistika či cestovný ruch. Na Slovensku sú štyri takéto rezervácie, okrem Poľany je to Slovenský raj, Tatry a východné Karpaty.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #pozemky #Hriňová #lazy #Biosférická rezervácia Poľana