Ten na piatkovej spomienke 69. výročia oslobodenia mesta spod Hitlerovho diktátu odmietol účasť zástupcu vojenského pridelenca ruského veľvyslanectva. Odôvodnil to súčasnou situáciou na Kryme. V Bratislave, kde sa v piatok konalo rovnaké podujatie, takýto krok považujú za neúctu.
Na počesť oslobodenia mesta na konci druhej svetovej vojny sa v Liptovskom Mikuláši každoročne kladú vence na pomník vojakov Červenej armády. Spomienku na historické udalosti spojil tento rok primátor s vyjadrením vlastného politického postoja voči Rusku. Podľa ruskej ambasády primátor deň pred oslavou zavolal na veľvyslanectvo, aby oznámil, že ich účasť na oslavách nie je žiaduca, a zdôvodnil svoj demarš situáciou na Ukrajine a okolo Krymu.
Veľvyslanectvo k tomu vydalo stanovisko, v ktorom vyjadrilo nad reakciou primátora údiv. „V tejto súvislosti musíme vyjadriť poľutovanie nad tým, že pán Slafkovský, ktorý zrejme v zajatí dnes zintenzívňujúcich sa rusofóbskych nálad zabudol na to, že vo svete zatiaľ existujú pre všetkých slušných ľudí nepominuteľné hodnoty, s ktorými sa nesmie manipulovať v záujme politickej konjunktúry,“ uviedlo veľvyslanectvo Ruskej federácie na Slovensku.
V boji proti fašizmu zohral Sovietsky zväz kľúčovú úlohu. Spolu s rumunskými vojenskými jednotkami a československým armádnym zborom oslobodila Červená armáda celé naše územie, pričom bola významným spojencom protihitlerovskej koalície.
V Bratislave, kde sa v piatok konal pietny akt kladenia vencov, zúčastnili sa všetci zástupcovia krajín, ktoré oslobodzovali Bratislavu. „Je prejavom neúcty brániť predstaviteľom osloboditeľov po 69 rokoch položiť vence k pamätníku. Pripomínanie výročia oslobodenia je vzhľadom na jeho historický význam prejavom úcty tým, ktorí sa o to pričinili aj s nasadením vlastných životov,“ povedal hovorca bratislavského primátora Stanislav Sčepán.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Podľa historika Dušana Kováča tí, ktorí sa na oslobodení podieľali, mali by mať právo podieľať sa aj na pietnom akte. „To, čo sa deje dnes na Ukrajine, je prejav akéhosi novodobého moderného ruského imperializmu postsovietskeho typu, ale nemyslím si, že je najšťastnejšie spájať s tým toto podujatie,“ hovorí.
To, že aktivity Ruska na Kryme sú aktom agresie a okupácie, nespochybňuje ani Vladimír Bilčík zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. „Je však namieste spájať spomienkovú udalosť s agresiou? Ak budeme takto pristupovať k oslave každej historickej udalosti a spájať ju so súčasným dianím v nejakej krajine, nikam sa nedostaneme. Okrem toho vtedy to bol Sovietsky zväz, dnes je to Rusko,“ upozorňuje. To, že primátor a zároveň organizátor sa rozhodol cez podujatie ukázať svoj názor na Rusko, je podľa Bilčíka jeho právo. Dodáva však, že v tom prípade sa nemôže tváriť, že ide o pietnu akciu, pretože je to jasné vyjadrenie nejakého politického postoja.
Podľa Bilčíka by podujatia spojené s oslavou historických udalostí mali v prvom rade odrážať ich pietu a význam. „To je cieľom týchto podujatí. Rozumiem postoju primátora, ale je otázne, na čo má potom akcia slúžiť. Má to byť naozaj pietna spomienka na udalosti v Liptovskom Mikuláši alebo vyjadrenie jeho politického postoja k tomu, čo robí dnes Rusko na Kryme?“ pýta sa.
Primátor Slafkovský za svojím rozhodnutím stojí. Tvrdí, že na oslavu nechcela prísť Červená armáda, ale zástupca ruskej ozbrojenej moci, ktorá obsadila Krym. „Chcel prísť predstaviteľ štátu, ktorý porušil vlastnoručne podpísanú zmluvu, vojensky okupoval územie a pod jeho vojenskou ozbrojenou silou sa konalo referendum, cez ktoré deklaroval, že to územie patrí jemu,“ hovorí Slafkovský.
Ruský pridelenec nakoniec položili veniec na pomník v Mikuláši o hodinu skôr, než sa konala oficiálna oslava mesta. Pozval ich Slovenský zväz protifašistických bojovníkov.