Dlhodobá nezamestnanosť je biľag ekonomiky, tvrdí Páleník

, 06.04.2014 11:30
Inštitút zamestnanosti, Michal Páleník
Michal Páleník Autor: ,

Počet dlhodobo nezamestnaných za dva roky vzrástol, štát stále nevie zabezpečiť mladým riadne pracovné miesta, zmeny v Zákonníku práce boli kozmetické. Hodnotenie polčasu vládnutia zo sociálneho pohľadu ponúka Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti.

Akou známkou by ste zhodnotili dvojročnú prácu sociálneho rezortu vedeného Jánom Richterom?
Nebudem známkovať. Pod tento obrovský rezort spadajú nezamestnanosť, dôchodkový systém, sociálne služby. Museli by sa hodnotiť osobitne a v kontexte s prácou minulých vlád. Možno povedať, že ministerstvo presadilo zopár prospešných technických zmien v legislatíve a zopár zmien politických vrátane ďalšieho Zákonníka práce. Je tu však aj množstvo vecí, ktoré sa neurobili, napríklad čo sa týka praktických nástrojov na znižovanie nezamestnanosti.

Práve zhruba 14-percentná nezamestnanosť patrí medzi kľúčové problémy. Podľa vás ministerstvo nerobí dosť pre to, aby klesla?
Za ostatné dva roky sa síce celková nezamestnanosť znížila zhruba o 10-tisíc duší, no dlhodobá, čo je podstatne vážnejší problém, vzrástla o 23-tisíc. Podiel dlhodobo nezamestnaných sa zvýšil zo 47 na 54 percent. K tradične najhorším okresom z tohto hľadiska, ako sú Rimavská Sobota, Revúca a Rožňava, prekvapivo pribudli už aj Komárno, Námestovo a Poltár. Dlhodobá nezamestnanosť je biľag slovenskej ekonomiky a ministerstvo na ňu nenachádza recept.

Vy ho máte?
Náš inštitút dlhodobo navrhuje spôsob takzvaného inkluzívneho zamestnávania, teda vytvorenia systému malých lokálnych firiem, ktorým by povinne zadával objednávky verejný sektor a zamestnávali by len ľudí z problémových cieľových skupín. Neštandardní zamestnanci by v nich tak získali štandardnú prácu aj štandardný pracovný vzťah so všetkým, čo s tým súvisí.

Čo s neklesajúcou nezamestnanosťou mladých? Na Slovensku je bez práce každý štvrtý až piaty mladý človek.
O zlom vzdelávacom systéme, ktorý nepripravuje na prax, sa už pohovorilo dosť. Dookola riešime rébus sliepka-vajce, že mladý nezíska prácu bez praxe a prax zase nezíska bez práce. Štát nevie prelomiť tento kruh. Súčasné nastavenie absolventskej praxe umožňuje dostať po jej skončení trvalé pracovné miesto sotva dvom-trom percentám mladých. A rôznymi dotačnými programami sa za desaťtisíce eur z eurofondov stále vytvárajú len dočasné, nie trvalé pracovné miesta.

Podľa opozície je brzdou zamestnávania aj „nepružný“ Zákonník práce.
Zmeny v zákonníku neovplyvnili nezamestnanosť. Boli v podstate malé, vrátil sa súbeh odstupného a výpovednej lehoty, sprísnilo sa reťazenie zmlúv na dobu určitú. Zostala však aj možnosť bez postihov zamestnávať „falošných“ živnostníkov a dohodárov, ďalej podvádzajú pracovné agentúry.

Bola chyba zaťažiť vyššími odvodmi živnostníkov, dohodárov, zaviesť licenčnú daň?
Ja vnímam pozitívne zosúladenie, aby človek platil rovnaké dane a odvody bez ohľadu na to, aký papier podpíše. Aj licenčná daň je vo viacerých krajinách štandardom a funguje dobre. Chyba je skôr pokračujúca administratívna byrokracia, priam šikanovanie malých zamestnávateľov zo strany verejných inštitúcií a rôzne sporné postihy, ktoré ich môžu zničiť.

Osvedčil sa nový systém komunikácie s nezamestnanými na úradoch práce a sľubovaný elektronický portál pracovných miest?
Ak človek nemá reálnu šancu získať cez úrad pracovné miesto, nemá zmysel preháňať ho naň. A ponuka pracovných príležitostí je permanentne žalostná.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#ekonomika #nezamestnanosť #pracovné miesta
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk