Aké najvýraznejšie ekonomické opatrenia zaviedla vláda uplynulé dva roky?
S cieľom spomaliť rast dlhu znížila odvody do druhého dôchodkového piliera od septembra 2012 z 9 percent na 4 percentá hrubej mzdy. To síce teraz znižuje deficit v Sociálnej poisťovni, dlhodobo sa tým však zvýšia jej výdavky a deficit sa, naopak, prehĺbi. Vláda tiež krátko po nástupe zvýšila dane a odvody pre živnostníkov, ľudí s vyššími príjmami a firmy, zaviedla aj mimoriadne dane pre banky a regulované firmy. Konsolidovať musela vláda v sťažených podmienkach, keďže eurozóna padla v rokoch 2012 aj 2013 do recesie, čo sa odrazilo aj vo výraznom spomalení rastu slovenskej ekonomiky.
Ktoré opatrenia považujete za správne a ktoré nie?
V porovnaní s minulosťou sa vláda pri konsolidácii podstatne viac spolieha na jednorazové opatrenia, ako napríklad predaj ropných zásob či superdividendy zo štátnych firiem. Problémom je, že tieto opatrenia odsúvajú časť reálnej konsolidácie na budúce obdobie. Dlhodobo teda verejne financie neozdravujú a neskôr bude nutne nahradiť ich reálnymi, zrejme aj nepopulárnymi krokmi na zníženie deficitu. Najväčším pozitívom je boj proti daňovým únikom, keď sa vďaka viacerým opatreniam podarilo po mnohoročnom poklese zvrátiť trend a zvýšiť efektívnosť vo výbere daní.
Ako možno ešte zvýšiť efektívnosť výberu daní?
Do budúcnosti vláde odporúčame posilniť verejnú kontrolu pri výbere daní, a to najmä zverejňovaním informácií o tom, kto aké vysoké dane platí. Predpokladáme, že hrozba verejnej kontroly by podstatne znížila motiváciu vyhýbať sa plateniu daní.
Čakajú nás už roky poľavenia v šetrení?
Deficit verejných financií za rok 2013 zrejme bude hlbšie pod 3 % výkonu ekonomiky. Ak ho však upravíme o jednorazové položky, znova sa dostávame cez 3 %, čo znamená, že skutočná konsolidácia musí pokračovať aj v ďalších rokoch. Na rok 2014 si vláda vybrala konsolidačnú prestávku, dôvodom je pravdepodobne aj konanie viacerých volieb – prezidentských, eurovolieb a komunálnych volieb. Popri tlaku EÚ sa vláda dostáva aj pod tlak ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Verejný dlh sa ma totiž v roku 2014 priblížiť k 57-percentnej hranici. Po jej prekročení by mala vláda predložiť vyrovnaný rozpočet. Vládu teda čaká ťažké obdobie konsolidácie, a to aj napriek mierne lepším vyhliadkam na ekonomicky rast.