Logika - jeden z problémov 15-ročných žiakov

S používaním logiky a experimentovaním majú slovenskí žiaci problém. Len približne polovica z testovaných 15-ročných detí zvládla napríklad zistiť, ktorými gombíkmi sa reguluje teplota a vlhkosť vzduchu pri klimatizácii, alebo to, že sa dá pohybom kontrolky na počítači skúšať, ako sa mení teplota a vlhkosť na susednom grafe. Vyplynulo to z výsledkov medzinárodného testovania PISA.

07.04.2014 13:00
žiaci, školy, vyučovanie Foto:
Ilustračné foto
debata (2)

Problém im robila aj ďalšia praktická úloha: Na železničnej stanici si treba v dotykovom automate kúpiť dva lístky na metro, pričom máte nárok na študentskú zľavu a na výber je aj celodenný lístok, treba však vybrať najlacnejší. Keď sa žiaci preklikajú ku kúpe najlacnejších lístkov, automat im oznámi, že také nemá a treba si vybrať iný. Správna odpoveď bola napokon v tom, že sa treba vzdať zľavy. Podobne pri ďalšej otázke bolo treba zistiť, že kúpa štyroch jednotlivých lístkov so zľavou je výhodnejšia, ako celodenného lístka. Čím viac krokov bolo treba dopredu premyslieť, tým slabšia bola úspešnosť slovenských žiakov v testovaní.

Testovanie v špeciálnej oblasti riešenia problémov sa podobne ako pri matematickej a čitateľskej gramotnosti robilo pred dvoma rokmi v 34 štátoch OECD a ďalších 31 partnerských štátoch. Výsledky v oblasti riešenia problémov zverejnila OECD pred pár dňami. Slovenskí žiaci pritom aj v tejto oblasti, podobne ako pri matematickej a čitateľskej gramotnosti, skončili pod priemerom vyspelých štátov OECD, na vrchu rebríčka, naopak, kraľujú ázijské krajiny.

zväčšiť Príklad z testu PISA Foto: NUCEM
mp3 Príklad z testu PISA

Podľa správy, ktorú zverejnila PISA (Program pre medzinárodné hodnotenie študentov), v krajinách, ktoré sa umiestnili na čele rebríčka, sa študenti neučia len požadované osnovy, ale aj to, ako využiť problémy z bežného života na učenie sa a tvorivé hľadanie riešení.

Žiaci neriešia úlohy zo života

Je teda problém aj v tom, že školy učia viac teoreticky ako pre život? Podľa Romany Kanovskej, riaditeľky Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania, ktorý testovania žiakov na Slovensku zabezpečuje, by školy mali cez využívanie počítačov a digitálnych technológií „stimulovať u žiakov logické myslenie a schopnosť hľadať stratégie riešení problémov“.

„Toto by mala škola robiť vo väčšej miere ako doteraz – vytvárať dostatok príležitostí na to, aby žiaci neboli postavení len pred algoritmické riešenia úloh, ale aby dostávali od učiteľov podnety na riešenie neznámych zložitejších situácií, ktoré môžu mať viacero riešení a žiaci majú v danej situácii objaviť to najoptimálnejšie. Efektívne využitie digitálnych technológií a počítačov vo vyučovaní môže vytvárať priestor na takéto podnetné situácie,“ hovorí Kanovská.

Podľa Aleny Petákovej zo Združenia samosprávnych škôl Slovenska počítače sa v slovenských školách využívajú najmä na hodinách informatiky a čiastočne aj na ďalších predmetoch. „Na prírodovedných predmetoch sa využíva Planéta vedomostí, učitelia čerpajú pri príprave hodín inšpirácie aj z internetu,“ hovorí. Praktické úlohy sa však podľa nej učia deti menej. „Na to, aby sa učitelia so žiakmi rozprávali o riešení nejakého problému, aby žiaci hľadali to najlepšie, zvažovali rôzne možnosti a potom argumentovali, majú učitelia málo času a priestoru v rámci dotovaných hodín,“ upozorňuje Petáková. Mnohí učitelia napríklad na matematike či fyzike podľa nej hľadajú pre žiakov príklady z bežného života. Na hodinách prírodovedných predmetov, často pre nedostatok času, už nerobia klasické laboratórne cvičenia, ale žiaci ich sledujú cez animácie.

Testovanie na oblasť riešenia problémov sa robilo len elektronicky. Podľa predbežných analýz žiaci, ktorí pracujú s počítačom doma, majú lepšie výsledky ako tí, ktorí ho doma nepoužívajú. A tí, ktorí ho používajú v škole, mali lepšie výsledky ako tí, ktorí s počítačom nerobia. Zároveň však 80 percent testovaných detí uviedlo, že má prístup k počítaču v škole a vyše 94 % využíva počítač doma.

Žabka: Treba učiť deti rozmýšľať

Test, ktorý robili pred dvoma rokmi, obsahoval niekoľko modelových situácií, ku ktorým boli ľahšie i ťažšie otázky. Necelá polovica slovenských žiakov zvládla otázky nižšej a strednej úrovne. Na ťažšie otázky odpovedala správne necelá štvrtina z nich, priemer v štátoch OECD bola takmer tretina. Najvyššiu úroveň, kde bolo treba formulovať aj hypotézu, ktorá sa týkala danej úlohy, dosiahlo na Slovensku 1,6 percenta žiakov, priemer v OECD bol 2,5 percenta. Slovenským žiakom sa pritom lepšie darí v úlohách, pri ktorých majú v zadaní uvedené všetky potrebné informácie a nemusia ich pri hľadaní riešenia odhaliť, ako pri tzv. interaktívnych úlohách.

Ján Žabka, učiteľ matematiky na 1. súkromnom gymnáziu v Bratislave, je zástancom systému, ktorý deti učí rozmýšľať a informácie dáva do súvislostí: „Je potrebný posun od direktívno-informačného učenia. Aj učebnice matematiky boli dlho stavané systémom – tento typ úloh sa rieši takto, precvičte si to. Ale keď sa potom žiaci dostanú pred praktickú vec v testoch alebo v živote, naraz si nevedia poradiť,“ hovorí.

Mnohí učitelia potom podľa Žabku tvrdia, že úlohy, aké sú v testoch sa deti v škole neučia. „Ale podľa mňa by sa mali. Veď, keď sa pozriem na test, myslím si, že sú to otázky, ktoré by 15-roční žiaci mali zvládnuť. Veď o tri roky budú mať volebné právo,“ uzatvára.

Deti sa majú učiť premýšľať

Samotné tlačenie informácií do hláv žiakov v dnešnej dobe nestačí. Zmena v systéme vyučovania tak, aby sa deti priebežne učili hľadať riešenia problémov, je však v slovenskom školstve ťažká. „Ani nás učiteľov to nikto neučil,“ upozorňuje Ján Žabka, učiteľ matematiky na 1. súkromnom gymnáziu v Bratislave.

Učia naše školy viac teoreticky ako pre život?
Je to možno vzletná veta, ale to, čo by sa malo diať na všetkých hodinách, nielen na matematike, je, že deti sa majú okrem iného učiť premýšľať. Otázka je, čo to znamená. Určite to neznamená, že napríklad na dejepise sa učiteľ postaví pred tabuľu, bude rozprávať letopočty a to, čo sa v danom čase udialo, bez prepájania súvislostí. Alebo na geografii bude deťom iba niečo ukazovať na mape a potom ich bude presne to isté skúšať. Deti sa tiež nenaučia premýšľať, keď namiesto pokusov na fyzike či prírodovede budú len pozerať video, ako niekto iný pokus urobil a vyhodnotil. Alebo budú na matematike stále dookola deliť trojciferné číslo dvojciferným a potom štvorciferné číslo trojciferným.

Ako by malo teda vyzerať učenie detí premýšľať?
Napríklad tak, že deti dostanú reálnu problémovú úlohu, rozdelia sa do tímov, budú ju nejakým spôsobom skúšať riešiť, pričom ani učiteľ nemusí poznať celkové správne riešenie. Budú sa učiť, ako osloviť odborníkov, vyhľadajú si k úlohe informácie na internete a budú sa venovať celému riešeniu niekoľko rôznych vyučovacích hodín. Potom sa deti pri rozprávaní o riešení učia argumentovať, spolužiaci aj učiteľ k tomu hovoria protiargumenty. Podobne na matematike namiesto riešenia troch-štyroch typov slovných úloh by sa mali deti stretávať s úlohami, ktoré majú viac riešení alebo ich nemajú. Mali by si navzájom výsledky porovnávať.

Predsa len, nie sú základom informácie?
Častá námietka je práve to, že deti musia mať informácie. Súhlasím. Ale nielen informácie a nie toľko, čo sme sa učili v školách my. K informáciám je dnes jednoduchšie sa dostať, školy a učitelia zďaleka nie sú jediný zdroj, ako to bolo kedysi. S informáciami sa treba učiť pracovať, vyberať tie správne, porovnávať zdroje. Okrem toho deti treba pripravovať na problémové situácie, učiť ich postupovať podľa návodu, čítať s porozumením a mnohé ďalšie zručnosti. A to sa má diať na všetkých predmetoch. Zručností, ktoré sa treba učiť, je veľa a v niektorých školách sa to stále nedeje.

Prečo?
Zmena v spôsobe vyučovania nie je ľahká, pretože ani nás učiteľov to nikto neučil. Mnohé veci si musia učitelia sami vymyslieť, takže si to žiada veľa tvorivosti, nápadov, často na to nemajú čas, lebo sú zavalení nepotrebnou byrokraciou, pracujú v dvoch zamestnaniach. A tak by sme mohli pokračovať. Napriek tomu učiť deti riešiť problémy, premýšľať, tvorivo pracovať, má zmysel. A mnohé školy sa o to napriek situácii v školstve snažia.
(bd)

PORADIE KRAJÍN V TESTOVANÍ PISA
Krajina Umiestnenie Počet bodov
Singapur 1. 562
Kórea 1. 561
Japonsko 3. 552
Macao – Čína 4. 540
Hongkong – Čína 4. 540
Šanghaj – Čína 4. 536
Taiwan 5. 534
Kanada 8. 526
Austrália 8. 523
Fínsko 8. 523
Veľká Británia 9. 517
Estónsko 11. 515
Francúzsko 11. 511
Holandsko 11. 511
Taliansko 12. 510
Česko 12. 509
Nemecko 12. 509
USA 12. 508
Belgicko 14. 508
Rakúsko 13. 506
Nórsko 16. 503
Írsko 20 498
Dánsko 21. 497
Portugalsko 22. 494
Švédsko 23. 491
Rusko 23. 489
Slovensko 25. 483
Poľsko 26. 481
Španielsko 27. 477
Slovinsko 28. 476
Srbsko 29. 473
Chorvátsko 31. 466
Maďarsko 32. 459
Dubaj 32. 457
Turecko 33. 454
Izrael 33. 454
Čile 34. 448
Cyprus 36. 445
Brazília 38. 428
Malajzia 38. 422
Spojené arabské emiráty 40. 411
Čierna Hora 40. 407
Uruguaj 41. 403
Bulharsko 41. 402
Kolumbia 42. 399

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #žiaci #testovanie #experimentovanie #PISA #logika