Logika - jeden z problémov 15-ročných žiakov

Problém im robila aj ďalšia praktická úloha: Na železničnej stanici si treba v dotykovom automate kúpiť dva lístky na metro, pričom máte nárok na študentskú zľavu a na výber je aj celodenný lístok, treba však vybrať najlacnejší. Keď sa žiaci preklikajú ku kúpe najlacnejších lístkov, automat im oznámi, že také nemá a treba si vybrať iný. Správna odpoveď bola napokon v tom, že sa treba vzdať zľavy. Podobne pri ďalšej otázke bolo treba zistiť, že kúpa štyroch jednotlivých lístkov so zľavou je výhodnejšia, ako celodenného lístka. Čím viac krokov bolo treba dopredu premyslieť, tým slabšia bola úspešnosť slovenských žiakov v testovaní.

Testovanie v špeciálnej oblasti riešenia problémov sa podobne ako pri matematickej a čitateľskej gramotnosti robilo pred dvoma rokmi v 34 štátoch OECD a ďalších 31 partnerských štátoch. Výsledky v oblasti riešenia problémov zverejnila OECD pred pár dňami. Slovenskí žiaci pritom aj v tejto oblasti, podobne ako pri matematickej a čitateľskej gramotnosti, skončili pod priemerom vyspelých štátov OECD, na vrchu rebríčka, naopak, kraľujú ázijské krajiny.

zväčšiť Foto: NUCEM

mp3 Príklad z testu PISA

Podľa správy, ktorú zverejnila PISA (Program pre medzinárodné hodnotenie študentov), v krajinách, ktoré sa umiestnili na čele rebríčka, sa študenti neučia len požadované osnovy, ale aj to, ako využiť problémy z bežného života na učenie sa a tvorivé hľadanie riešení.

Žiaci neriešia úlohy zo života

Je teda problém aj v tom, že školy učia viac teoreticky ako pre život? Podľa Romany Kanovskej, riaditeľky Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania, ktorý testovania žiakov na Slovensku zabezpečuje, by školy mali cez využívanie počítačov a digitálnych technológií „stimulovať u žiakov logické myslenie a schopnosť hľadať stratégie riešení problémov“.

„Toto by mala škola robiť vo väčšej miere ako doteraz – vytvárať dostatok príležitostí na to, aby žiaci neboli postavení len pred algoritmické riešenia úloh, ale aby dostávali od učiteľov podnety na riešenie neznámych zložitejších situácií, ktoré môžu mať viacero riešení a žiaci majú v danej situácii objaviť to najoptimálnejšie. Efektívne využitie digitálnych technológií a počítačov vo vyučovaní môže vytvárať priestor na takéto podnetné situácie,“ hovorí Kanovská.

Podľa Aleny Petákovej zo Združenia samosprávnych škôl Slovenska počítače sa v slovenských školách využívajú najmä na hodinách informatiky a čiastočne aj na ďalších predmetoch. „Na prírodovedných predmetoch sa využíva Planéta vedomostí, učitelia čerpajú pri príprave hodín inšpirácie aj z internetu,“ hovorí. Praktické úlohy sa však podľa nej učia deti menej. „Na to, aby sa učitelia so žiakmi rozprávali o riešení nejakého problému, aby žiaci hľadali to najlepšie, zvažovali rôzne možnosti a potom argumentovali, majú učitelia málo času a priestoru v rámci dotovaných hodín,“ upozorňuje Petáková. Mnohí učitelia napríklad na matematike či fyzike podľa nej hľadajú pre žiakov príklady z bežného života. Na hodinách prírodovedných predmetov, často pre nedostatok času, už nerobia klasické laboratórne cvičenia, ale žiaci ich sledujú cez animácie.

Testovanie na oblasť riešenia problémov sa robilo len elektronicky. Podľa predbežných analýz žiaci, ktorí pracujú s počítačom doma, majú lepšie výsledky ako tí, ktorí ho doma nepoužívajú. A tí, ktorí ho používajú v škole, mali lepšie výsledky ako tí, ktorí s počítačom nerobia. Zároveň však 80 percent testovaných detí uviedlo, že má prístup k počítaču v škole a vyše 94 % využíva počítač doma.

Žabka: Treba učiť deti rozmýšľať

Test, ktorý robili pred dvoma rokmi, obsahoval niekoľko modelových situácií, ku ktorým boli ľahšie i ťažšie otázky. Necelá polovica slovenských žiakov zvládla otázky nižšej a strednej úrovne. Na ťažšie otázky odpovedala správne necelá štvrtina z nich, priemer v štátoch OECD bola takmer tretina. Najvyššiu úroveň, kde bolo treba formulovať aj hypotézu, ktorá sa týkala danej úlohy, dosiahlo na Slovensku 1,6 percenta žiakov, priemer v OECD bol 2,5 percenta. Slovenským žiakom sa pritom lepšie darí v úlohách, pri ktorých majú v zadaní uvedené všetky potrebné informácie a nemusia ich pri hľadaní riešenia odhaliť, ako pri tzv. interaktívnych úlohách.

Ján Žabka, učiteľ matematiky na 1. súkromnom gymnáziu v Bratislave, je zástancom systému, ktorý deti učí rozmýšľať a informácie dáva do súvislostí: „Je potrebný posun od direktívno-informačného učenia. Aj učebnice matematiky boli dlho stavané systémom – tento typ úloh sa rieši takto, precvičte si to. Ale keď sa potom žiaci dostanú pred praktickú vec v testoch alebo v živote, naraz si nevedia poradiť,“ hovorí.

Mnohí učitelia potom podľa Žabku tvrdia, že úlohy, aké sú v testoch sa deti v škole neučia. „Ale podľa mňa by sa mali. Veď, keď sa pozriem na test, myslím si, že sú to otázky, ktoré by 15-roční žiaci mali zvládnuť. Veď o tri roky budú mať volebné právo,“ uzatvára.