Rudolf Schuster z nej utiekol po výbuchu kotla a Ivan Gašparovič sa do nej pre istotu ani nenasťahoval. Keďže s jej predajom sa zatiaľ nikto neponáhľal, počká si aj na ďalšieho prezidenta – Andreja Kisku. Čo s ňou urobí, je zatiaľ otázne.
Prázdnotu vily dnes prezrádza zhrdzavená brána, nalomený plech či zošúchaná farba na balkóne. Všade je ticho, ktoré rušia akurát návštevníci pomníka na Slavíne, kráčajúci po chodníku popri vile. Ešte v novembri minulého roka Ivan Gašparovič avizoval, že ju chce predať do konca svojho funkčného obdobia. Získané peniaze plánoval využiť na rekonštrukciu kaštieľa v Rusovciach, ktorý chátra už takmer 20 rokov. Má však omnoho reprezentatívnejšie priestory a okrem služobného bytu by v ňom prezident mohol prijímať aj zahraničné návštevy. Keďže nový prezident bude inaugurovaný 15. júna, vila na Slavíne dovtedy pravdepodobne naďalej zostane v rukách štátu. „Rezidenciu sme dali oceniť. Cenu však nezverejníme, pretože z nej by sa mohlo vychádzať pri prípadnom predaji,“ uviedol najnovšie hovorca hlavy štátu Marek Trubač. Ako dodal, predaj takejto nehnuteľnosti je veľmi zdĺhavý a treba pri ňom rešpektovať zákon.
Kancelária prezidenta kúpila vilu ešte počas úradovania Rudolfa Schustera v roku 2000 od VSŽ Košice. Štát za ňu vyplatil 36,23 milióna korún, čo je v prepočte asi 1,2 milióna eur. Schuster v nej býval iba chvíľu, po výbuchu kotla sa z nej odsťahoval. Ivan Gašparovič sa vyjadril, že pre prezidenta nie je vhodná a radšej zostal bývať vo svojom dome v Limbachu.
Je zatiaľ otázne, či budúci prezident predá vilu na Slavíne a za získané peniaze zrekonštruuje kaštieľ v Rusovciach.
Vilu s pozemkom môžu predať za vyše 5 miliónov
„Táto vila vôbec nespĺňa štandardy na bývanie prezidenta, rovnako na prijímanie zahraničných návštev. Ivan Gašparovič, a myslím si, že by to urobil hocijaký iný prezident, sa rozhodol bývať radšej vo svojom vlastnom dome. Je pohodlnejší a útulnejší,“ pripomína Trubač. Presnú sumu, akú štát vynaložil na správu a udržiavanie rezidencie, do našej uzávierky nevedel poskytnúť. Ako však doplnil, štát na nej neprerobil.
„Štát určite nebol stratový. Celý pozemok sa za tie roky zhodnocoval a dnes má niekoľkonásobne vyššiu cenu, ako v čase jeho nadobudnutia,“ zdôraznil Trubač. Kúpa vily však podľa neho nebola šťastným rozhodnutím. Vtedajší prezident ňou narýchlo riešil svoju bytovú otázku, keďže býval v podkroví Prezidentského paláca a varil si tam na dvojplatničke. Aj keď cena rezidencie po desiatich rokoch klesla, cena pozemku pod ňou a okolo nej má stále vysokú hodnotu. „Vila stojí priamo pri pomníku, je to top lokalita. Prezidentská kancelária by si za štvorcový meter pozemku mohla vypýtať 1 000 eur, ale aj viac. Hornú hranicu odhadujem na 1 200 eur. Keďže celý pozemok má okolo 4 300 štvorcových metrov, dostávame sa k sume 5 miliónov eur za pozemky,“ vypočítava Stanislav Polda, maklér z realitnej kancelárie Polis. Ako dopĺňa, samotná nehnuteľnosť tu veľkú rolu nezohráva. Predpokladá, že nový majiteľ by ju zbúral a postavil si novú.
„Táto nehnuteľnosť skutočne nie je vhodná pre prezidenta. V okolí sú omnoho honosnejšie vily, ktoré by sa na tento účel hodili. Cena samotného domu závisí od mnohých faktorov, podlahovej plochy, použitých materiálov, ale aj toho, či sú tu aj pivničné priestory. Vzhľadom na úžitkovú plochu vyše 200 štvorcových metrov, by som jej cenu odhadol zhruba na 350-tisíc eur,“ hovorí Polda. Hodnota vily je podľa jeho výpočtov len sedem percent z hodnoty celého pozemku.
Cena vily by však mohla ešte viac narásť. Riaditeľ realitnej kancelárie RE/MAX Absolute Alexander Krajňák odhaduje, že pozemky v tejto časti hlavného mesta sa môžu vyšplhať až na 1 500 eur za štvorcový meter. „Je to vychytená lokalita. Okrem toho, všetko naokolo je zastavané a je tam málo stavebných príležitostí. Čo sa vily týka, majiteľ by mohol do nej investovať alebo si postaviť úplne novú. Stále by sa mu to oplatilo, je to veľmi perspektívne miesto,“ uvádza Krajňák.
Čo bude s kaštieľom v Rusovciach
Prezident sa netajil tým, že by peniaze získané z predaja využil na rekonštrukciu kaštieľa v Rusovciach. Obnova budovy a jej okolia by však mohla vyjsť až na 40 miliónov eur. Slovensko chce priestory kaštieľa využiť už v roku 2016, keď prevezme predsedníctvo v únii. Získať dostatočné množstvo financií preto potrebuje čo najskôr.
Časť peňazí, presne päť miliónov eur, by malo plynúť z nórskych fondov. Podmienkou na ich získanie je spoluúčasť štátu, ktorý musí zaplatiť 15 percent zo sumy, teda 750-tisíc eur. Tieto peniaze však nepôjdu na kaštieľ, ale na rekonštrukciu čeľadníka a historických záhrad. Zvyšné milióny zaplatí štát alebo súkromníci.
„Cieľom vlády je vytvoriť reprezentačný a kultúrny priestor medzinárodného významu. Chceme, aby ho využíval štát, hlavné mesto Bratislava i mestská časť Rusovce. Začiatok prác je naplánovaný už na tento rok,“ zdôraznil tlačový a informačný odbor Úradu vlády. Kaštieľ by mal podľa jeho slov slúžiť na reprezentatívne účely, kým areál, čeľadník a historické záhrady najmä verejnosti.
„Verejné obstarávanie bude vypísané v priebehu prvého polroka 2014. Dodávateľ stavby potom rozhodne, čo sa bude sanovať ako prvé. Predpokladáme, že to budú hlavne stropy, narušené časti muriva a kaštieľ by sa mal staticky zabezpečiť,“ uvádza Úrad vlády. Ešte v tomto roku by sa mal vyčistiť viac ako 13-hektárový park a začať by sa mohli aj hrubé práce v kaštieli a čeľadníku.