„Žiadny ústav odsúdeného bez nariadenia súdu na výkon trestu nezoberie,“ upozornil šéf sekretariátu generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže Adrián Baláž.
Najskôr sa tak musí Olejníkov spis, ktorý potvrdzuje jeho 5-ročný trest za korupciu, dostať z dovolacieho senátu Najvyššieho súdu na odvolací senát. Ten pošle spis na Špecializovaný trestný súd v Pezinku, ktorý ho odsúdil ako prvý. A až ten pravdepodobne vydá príkaz, s ktorým sa Olejník bude hlásiť vo väznici.
„V takomto prípade zariaďuje úkony spojené s výkonom trestu súd prvého stupňa,“ odpovedala včera opakovane kancelária Najvyššieho súdu. Súd v Pezinku zase upozorňuje, že „predseda senátu Špecializovaného trestného súdu počká na doručenie spisového materiálu z Najvyššieho súdu. V prípade zistenia, že Najvyšší súd o nariadení výkonu trestu nerozhodol, rozhodne o tom sám,“ reagovala hovorkyňa súdu Katarína Kudjaková.
Olejník si tak slobodu, napriek právoplatnému rozsudku, užíva viac ako 240 dní.
Po vydaní príkazu Olejník poputuje najprv do ústavu na výkon väzby, kde sa podrobí viacerým psychologickým a zdravotným vyšetreniam. Až potom generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže rozhodne, do ktorého ústavu bude umiestnený.
Olejník by si trest mohol odsedieť buď v Ústave na výkon trestu v Košiacich-Šaci, alebo v Prešove, kde sú odsúdení s minimálnym stupňom stráženia.
František Olejník bol do košického mestského parlamentu nominovaný v roku 2005 ako kandidát bez politickej príslušnosti na kandidátke Smeru, Slobodného fóra, HZDS a SNS.
Hoci opoziční poslanci vyzvali ministra Tomáša Boreca, aby z funkcie pre celú kauzu odstúpil, ten trvá na tom, že konal v medziach zákona. Borec tvrdí, že po preštudovaní spisu zistil závažné chyby vo vyhodnocovaní dôkazov a nadobudol presvedčenie, že súdy sa s viacerými skutočnosťami a dôkazmi nevyrovnali dostatočne.
„Preto som považoval za potrebné podať dovolanie,“ obhajoval minister pred poslancami v marci, prečo dovolanie podal. Podľa neho bol skutok, za ktorý bol Olejník odsúdený, popísaný veľmi neurčito a spáchanie skutku bolo preukazované výlučne nepriamymi dôkazmi.
Viacerí odborníci na trestné právo potvrdili, že Borec konal zákonne. „Podľa výkladu príslušného ustanovenia Trestného poriadku minister spravodlivosti podá dovolanie, ak je pochybnosť, že vec nebola náležitým spôsobom zistená. Zo strany ministra spravodlivosti by išlo o závažné porušenie zákona, ak by napriek takémuto zisteniu mimoriadny opravný prostriedok nepodal,“ uviedol dekan Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy Jaroslav Ivor.
Ďalší vysokoškolský pedagóg z tejto právnickej fakulty Jozef Záhora tiež tvrdí, že minister spravodlivosti je povinný podať dovolanie, ak zistí, že skutkový stav bol nesprávne zistený.
Spomínaný odsek sa do Trestného poriadku dostal v roku 2011 počas vlády Ivety Radičovej a predkladala ho exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Zmenu presadila, lebo bola súčasťou programového vyhlásenia vlády a trval na nej vtedajší minister vnútra Daniel Lipšic. Mala slúžiť najmä na to, aby minister mohol podať dovolanie, ak by sa obžalovaný chybou súdu dostal na slobodu.
Žitňanská podala počas svojho ministrovania 33 dovolaní, o štyroch súdy nerozhodli, vyhoveli v 16 a nevyhoveli v 13 dovolaniach. Borec podal doteraz 31 dovolaní, nerozhodnutých je 8, súdy vyhoveli v 10 dovolaniach, odmietli osem a dve dovolania rezort stiahol kvôli amnestii.
Bývalý minister spravodlivosti Daniel Lipšic podal za svojho šéfovania rezortu 144 sťažností na porušenie zákona, súdy viacerým z nich tiež nevyhoveli. Inštitút sťažností vypadol z Trestného poriadku počas druhej Dzurinovej vlády.