Autá sa v najbližších rokoch stíšia

Ruch veľkomiest sa má v najbližších rokoch stíšiť. Minimálne ten, ktorý produkujú autá. Ich výrobcovia totiž dostali nové bezpečnostné limity hlučnosti, ktoré sú v porovnaní s dneškom pomerne odvážne.

, 09.04.2014 15:00
protihluková bariéra, doprava, protihluková... Foto: ,
Ilustračné foto
debata (5)

Aj keď sa výsledky tohto kroku ukážu až o pár rokov, podľa odborníkov sa konečne začal riešiť problém, ktorý si dlhodobo nik nevšíma.

„Je to krok správnym smerom, hoci nemôžeme čakať, že hluková záťaž sa v mestách okamžite razantne zníži,“ hovorí odborník na hodnotenie hluku Milan Kamenický zo Slovenskej akustickej spoločnosti. Vzhľadom na neprestajne stúpajúci počet áut ide podľa neho o nevyhnutný krok. „Ak bude nárast počtu áut pokračovať, je to jediná cesta, ako aspoň udržať súčasné hodnoty,“ pokračuje.

S novým nariadením na obmedzenie hlučnosti áut prišiel Európsky parlament. Minulý týždeň odhlasoval, že prísnejšie limity začnú platiť postupne v troch fázach, a to od 1. júla v rokoch 2016, 2020 a 2024. „Limity pre štandardné vozidlá by mali byť v priebehu dvanástich rokov znížené zo súčasných 74 decibelov na 68,“ vysvetľuje Soňa Miháliková Mellak z Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu. Ústupky spravili poslanci len superšportiakom, pre ktoré platia výnimky už dnes. V budúcnosti budú môcť byť hlučnejšie maximálne o 1 až 9 decibelov v závislosti od pomeru ich výkonu k hmotnosti.

Europoslanec a spravodajca návrhu Miroslav Ouzký označil nové maximálne hodnoty za kompromis, ktorý prispeje k ochrane zdravia, ale zároveň nezníži konkurencieschop­nosť európskych výrobcov áut. Odborník na meranie hluku Marián Paučo však upozorňuje, že nariadenie je pomerne striktné. „Je to zníženie maximálnej intenzity zvuku prakticky na štvrtinu, čo sa zrejme premietne do konečnej ceny automobilov,“ usudzuje. Mení sa aj metodika testovania automobilov. Či sa to všetko odrazí na cenách, jasné zatiaľ nie je. Hovorca žilinskej Kie uviedol, že ide zatiaľ o otázku budúcnosti, pričom na konečnú cenu má dosah viacero faktorov.

Na to, aby sa znížila hlučnosť auta, musia výrobcovia prepracovať systém výfuku, motora, ale aj valenia, čo je podľa odborníkov zdĺhavý proces. Automobilkám navyše nebude stačiť pozmeniť výrobu bežných áut. Ako dodáva Mellak, nové pravidlá zachytia aj najvýkonnejšie a zároveň najťažšie nákladné vozidlá nad 12 ton, kde sa limity znížia zo súčasných 81 na 79 decibelov. Naopak, pri elektromobiloch zas budú musieť vyvinúť systém zvukovej signalizácie, ktorý varuje cyklistov či chodcov pred blížiacim sa autom.

Súčasným autám, ktoré sprísnené normy nesplnia, však likvidácia nehrozí. Nové limity začnú platiť až pre nové autá vyrobené aspoň dva roky po znížení limitov. Spomedzi áut, ktoré dnes bežne používame, by sa podľa dopravných analytikov do prísnejšieho limitu vošlo len máloktoré. Presný údaj sa však podľa Jána Pribulu zo Zväzu automobilového priemyslu SR vyčísliť nedá. „Naša legislatíva predpokladá, že pokiaľ bolo vozidlo uvoľnené na premávku na pozemných komunikáciách v Európe, tak musí spĺňať všetky požiadavky aktuálne platných noriem v čase homologizácie,“ vysvetľuje s tým, že neskôr sa už hluk, ktorý produkuje auto, nemeria. Navyše, pripomína, že hlučnosť sa zvyšuje aj s vekom vozidla či kvalitou cesty, stavom pneumatík a poveternostnými podmienkami. „Je však veľmi pravdepodobné, že táto úroveň hlučnosti je v porovnaní s viacerými krajinami Európy vyššia,“ pokračuje Pribula s tým, že za to môžu napríklad amatérske prerábania výfukov na autách.

Nadmerne hlučné vozidlá či iné zdroje hluku sú pritom podľa Úradu verejného zdravotníctva rizikovým faktorom pre zdravie. Dlhodobejšie pôsobenie vysokých hladín hluku môže človeka nielen vyčerpať, ale aj narušiť funkciu rôznych orgánov a prispieť k vzniku srdcovocievnych chorôb. Aj z tohto dôvodu je súčasťou nového nariadenia systém označovania hluku áut, ktorým si kupujúci budú môcť pri výbere auta pomôcť. Fungovať bude podobne ako dnes existujúce štítky o spotrebe paliva či energetické štítky na pneumatikách.

Európska agentúra pre životné prostredie uvádza, že odhadom je až polovica obyvateľstva európskych miest vystavená hladine hluku nad úrovňou 55 decibelov, čo už je pomerne vysoká hodnota. Inak na tom nie je ani Bratislava. Kamenický však upozorňuje, že aj keď je na tom naše hlavné mesto porovnateľne s podobnými zahraničnými metropolami, víziu má horšiu. „Na zlepšenie pohody bývania sa u nás nerobia potrebné opatrenia v takom rozsahu, ako je to inde,“ poukazuje. Nedostatkom u nás je najmä to, že hladinu hluku nijako nezohľadňujú územné plány a neprihliadajú na ňu ani úrady pri schvaľovaní stavebných povolení. Typickou chybou hlavného mesta tak sú obytné domy pri najviac vyťažených ťahoch ciest či tiež stavby, ktoré nie sú prispôsobené na nadmernú záťaž hluku. „Chýba tiež obchvat, ktorý by šiel mimo mesta,“ zhŕňa Kamenický.

Podobne ako iné zahraničné metropoly má už Bratislava vytvorenú aj hlukovú mapu, z ktorej sa dá presne vyčítať, v ktorej lokalite je aké množstvo škodlivého hluku. Aj keď je zatiaľ na internetovej stránke magistrátu hlavného mesta zverejnená verzia z roku 2009, už v tomto roku by mala pribudnúť aktuálna verzia z novších údajov.

Ako sa reguluje hlučnosť

  • povolené limity hluku v obytných územiach sú cez deň 50 decibelov (to je hluk v obchode či úrade), v noci 45 (priemerný rozhovor)
  • na ťažiskových cestách sa tento limit posúva o 10 decibelov vyš­šie
  • Bratislava má na najviac vyťažených dopravných ťahov hodnoty aj okolo 70 decibelov
  • limity hlučnosti osobných áut sú v súčasnosti nastavené na úroveň 74 decibelov, do dvanástich rokov sa majú znížiť na 68 decibelov
  • pri nákladných autách pôjde o zníženie zo súčasných 81 na 79 decibelov

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #autá #diaľnice #hluk #cesty
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy