Stredoškoláci chcú mať všetko, čo je ,in', a tak si privyrábajú

Internet považujú za samozrejmosť, mobil z ich pohľadu už patrí pomaly do histórie, väčšina má smartfón. Tí, čo ho nemajú, ho chcú, tí, čo ho majú, chcú novší. Aj takéto výsledky priniesol prieskum medzi 1 500 mladými ľuďmi vo veku od 12 do 26 rokov, ktorý vlani na jeseň robila agentúra TNS Slovakia.

10.04.2014 12:00
študenti, brigáda, Foto:
Stredoškoláci si privyrábajú najmä na brigádach.
debata

Vystrojenie novinkami, ktoré sú „in“, závisí na jednej strane od kúpyschopnosti ich rodičov, od umenia šetriť z vreckového a najnovšie aj od schopnosti zarobiť si na brigáde. Ukazuje sa totiž, že vek, keď začínajú mladí zarábať prvé peniaze, sa znižuje. „Kým v minulosti chodili na brigády vysokoškoláci, v súčasnosti si takto privyrábajú už aj stredoškoláci,“ hovorí Lenka Mišutková z agentúry TNS Slovakia.

Potvrdzuje to aj učiteľka Strednej priemyselnej školy dopravnej v Bratislave Lýdia Haliaková. „Vek žiakov, ktorí chodia na pravidelné brigády, sa znižuje. Sú už prípady aj 15-ročných žiakov, ktorí si pýtajú potvrdenie o návšteve školy, pretože si našli dobrú brigádu a idú si založiť účet, kam budú dostávať peniaze,“ hovorí Haliaková. Na ich škole to už začínajú vnímať ako problém. „Niektorí utekajú zo školy rovno do práce napríklad v sklade, sú tam do večera a potom sú v škole nevyspatí. Často chodia na brigády aj na úkor školy,“ hovorí Haliaková.

Na brigády podľa nej chodia najmä deti zo sociálne slabších rodín. „Ak je chlapec z rozvedenej rodiny alebo rodičia sú nezamestnaní, rozumiem, že chcú pomôcť rodinnému rozpočtu. Len je v tom riziko, aby tieto deti neprestali chodiť do školy,“ dodáva.

Vreckové dostáva 79 % stredoškolákov

Väčšina stredoškolákov podľa prieskumu TNS Slovakia dostáva vreckové. Jeho priemernú výšku u žiakov si Haliaková netrúfne odhadnúť: „Medzi žiakmi sú veľké sociálne rozdiely. A o tom, koľko dostávajú od rodičov, otvorene nechcú hovoriť.“ To, že niektorí majú viac, vidno podľa nej na tom, na akých autách chodia tí starší do školy a už sa sťažujú, že nemajú kde parkovať.

„Tí, čo sú zo sociálne slabších rodín, zas otvorene povedia, že do bufetu chodiť nebudú, lebo je to tam drahé a radšej si prinesú na jedenie niečo z domu,“ dodáva Haliaková.

Z prieskumu agentúry vyšlo, že vreckové dostáva približne 79¤% mladých vo veku 16 – 19 rokov. Priemerne od rodičov získajú 11 eur týždenne. Ich týždenné výdavky sú však v priemere o desať eur vyššie. „Súvisí to aj s tým, že vreckové si zlepšujú peniazmi, ktoré dostávajú napríklad od starých rodičov či rôznych príbuzných, a privyrábajú si aj brigádami,“ hovorí Tatiana Bohmerová z TNS Slovakia.

Mladí ľudia podľa nej najčastejšie míňajú svoje peniaze na nákup jedla v bufetoch, hlavne na niečo sladké alebo slané a tiež na nealkoholické nápoje. „Časť z nich míňajú najmä na dopravu, mobily, oblečenie a skrášľujúce potreby. Na tie míňajú peniaze najmä dievčatá. Chlapci, naopak, skôr utrácajú na jedlo v reštauráciách alebo vo fast foodoch, na vstupenky na zábavné akcie, starší aj na pivo a alkohol,“ dodáva Bohmerová.

Odkiaľ majú peniaze stredoškoláci

  • od rodičov – 83 %
  • vďaka brigádam – 44 %
  • od starých rodičov, príbuzných – 42 %
  • z darov – 28 %

Koľko minuli za mesiac

  • oblečenie (aj obuv, doplnky) – 17,5 eura
  • doprava (aj benzín) – 12 eur
  • slané/sladké desiate, fast food, nealko – 11 eur
  • elektronika – 10,85 eura
  • alkohol – 8,49 eura
  • mobil – 8 eur

    Zdroj: TNS Slovakia

Peniaze míňajú na záľuby

Vreckové 16-ročnej Kataríny z Kotrčinej Lúčky pri Žiline funguje na princípe „keď potrebujem, vypýtam si“. Denne na jedlo a cestovanie autobusom do školy minie tri eurá. „Aj keď veľa miniem na jedlo, oblečenie a cestovanie, vždy si niečo odložím na horšie časy,“ hovorí Katarína. Nemá stabilnú brigádu, ale privyrába si cez víkendy hrou na heligónke. Rozpočet si tak zlepší o 15 až 20 eur. „Čo ušetrím, to investujem do drahších vecí,“ vraví. Tak si napríklad zadovážila mobil a fotoaparát.

Niektorí dostávajú peniaze, keď pomôžu s domácimi prácami, ďalších sa rodičia cez peniaze snažia motivovať k lepším známkam v škole. Andrej z Višňového dostáva pravidelné vreckové. Od rodičov a starej mamy mu to mesačne vyjde spolu na 45 eur. „Plus niečo dostanem za vysvedčenie a na narodeniny,“ vymenúva 14-ročný študent osemročného gymnázia. Príležitostne si takto prilepší o približne 50 eur. Polovicu vreckového zvyčajne minie na cestovanie do školy a na desiate.

„Ale snažím sa šetriť ako drak,“ hovorí. Chce byť pilotom a tak ušetrené vreckové míňa na nákup nových modelov lietadiel alebo drahších topánok a oblečenia. Pri drahších veciach zaplatí istú časť sumy. Nedávno si tiež kúpil profesionálnu pingpongovú raketu. Tú mu však rodičia zaplatili, až keď si opravil známku z matematiky.

Niektorí si s financiami nerobia ťažkú hlavu. Maturantka Zuzana nemá pravidelné vreckové, keď potrebuje, dostáva peniaze od mamy alebo starých rodičov na Vianoce a narodeniny. „Vôbec neviem, aký je môj príjem, ale viem, že vždy takmer všetko miniem,“ priznáva Zuzana. So šetrením má problém aj 16-ročný Samuel, ktorého mesačný príjem je podstatne vyšší ako Andrejov. „Môj mesačný príjem je okolo 120 eur, ktoré vždy miniem na potraviny, paušál, oblečenie a zábavu,“ vraví, no či privyrába, nespresnil.

Na vreckovom a výdavkoch sa treba dohodnúť

Rodičia by si mali s deťmi podľa psychologičky dohodnúť pri dávaní vreckového isté pravidlá. „Ak ho minie za dva-tri dni, tak by si malo za to niesť následky a zodpovednosť,“ hovorí psychologička Mária Tóthová Šimčáková.

Je lepšie dávať deťom pravidelné vreckové alebo peniaze podľa potreby?
Vreckové by mali byť peniaze, ktoré dieťa dostáva pravidelne. Na tieto peniaze rodič nesiaha, nemal by rozhodovať o tom, ako ich dieťa minie, môže poradiť, ale nemá právo veta. A ak si ich dieťa za dva-tri dni minie, tak by si za to malo niesť následky a zodpovednosť. Suma vreckového by mala byť primeraná možnostiam rodiny, ale aj tomu, koľko dieťa minie. Mali by sme si mesiac – dva zisťovať, koľko dieťa potrebuje na desiate a nealkoholické nápoje. Náklady spojené so školou, s výletmi by si dieťa nemalo platiť, to nie je vreckové. Vreckové je suma, ktorú môže minúť na to, čo potrebuje, alebo ako sa rozhodne, napríklad na kino.

A čo peniaze na narodeniny?
Tieto peniaze nie sú typickým vreckovým, ale bonusom. Tam by rodičia mohli mať spolurozhodovací hlas, na čo budú minuté, aby ich dieťa nepoužilo na nevhodné veci.

Ako možno dieťa viesť k dobrému hospodáreniu?
Výdavky, ktoré sú spojené s obedmi, cestovným do školy, by sme mali kryť my ako rodičia. Ale s deťmi by sme mali byť dopredu dohodnutí, aká to bude suma. Veľkú položku tvoria telefóny a použitie internetu. Tam by sme sa mali tiež s dieťaťom dohodnúť na nejakej sume, ktorú sme mu ochotní platiť a keď ju raz za čas presiahne, tak ju doplatí buď z vlastných peňazí, alebo sa dohodneme, akým spôsobom sa to bude riešiť.

Je dobré platiť za to, že urobí domáce práce?
Pri domácich prácach sa treba dohodnúť na tom, za čo dieťa peniaze dostane a za čo nie. Ak ho naučíme pomáhať s domácimi prácami iba za peniaze, tak potom aj ja ako matka chcem, aby mi za ne niekto platil. Raz za čas dieťa musí urobiť niečo aj bez toho, aby očakávalo peniaze. Sú rodičia, ktorí majú víziu, že dieťa raz bude zarábať peniaze a preto by za prácu malo niečo dostávať. Ale na druhej strane domáce práce súvisia so spolupatričnosťou rodiny a spoločnými činnosťami. Za to by sa nemali dávať peniaze. Ak dieťa urobí niečo navyše, napríklad umyje otcovi auto, tak si viem predstaviť, že niečo dostane, ale určite nie za to, že si poupratuje izbu. V tomto treba pravidlá nastaviť veľmi opatrne.

Odporúčate aj brigády?
Ak učíme deti zodpovednosti a za každou prácou je učenie sa, tak by to malo byť v poriadku. Malo by to byť zladené tak, aby dieťa malo čas aj na učenie, voľný čas pre seba, aj na prácu. Nemalo by to presiahnuť únosné hodiny cez týždeň a určite by brigády nemali byť na úkor školy.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #stredoškoláci