V noci z piatka na sobotu sa konal druhý ročník memoriálu Jozefa Tisa v Rajci. Menej pokojná bola sobotná akcia prívržencov krajnej pravice v Trnave pod názvom Pochod za slušný a bezpečný život. Približne stovka mladých extrémistov si to namierila zo železničnej stanice v centre priamo na Coburgovu ulicu, kde žije početná rómska komunita. Okrem menšej roztržky ešte na vlakovej stanici so skupinkou asi desiatich odporcov neonacizmu sa s pomocou policajných ťažkoodencov podarilo nebezpečným potýčkam zabrániť. Podľa Petra Marianeka z hnutia Human je organizovanie podobných podujatí začarovaným kruhom, ktorý sa nikto nesnaží prerušiť.
Prečo sa u nás nedarí zastaviť organizovanie rôznych extrémistických akcií?
Myslím si, že problém vychádza zo stále neprekonaných historických udalostí. Nedokážeme sa vysporiadať s vlastnými dejinami. Všetky politické strany, aj tie, pri ktorých by sme to nečakali, majú nacionalistický potenciál. A práve odtiaľ vyplýva aj neochota politikov riešiť to. Síce sa vyjadrujú, že by prví zdvihli ruku napríklad za odstránenie pamätníka Ďurčanského v Rajci, ale keď je to už na parlamentnom výbore, tak sa stiahnu.
Prečítajte si aj glosu Martina Krna Nestraš!.
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Je v tomto Slovensko špecifické?
Pravdou je, že v demokracii by sa nemalo stavať na zákazoch a rôznych reštrikciách. Organizovanie podobných podujatí nie je zakázané ani inde. No v iných krajinách by nikomu ani nenapadlo postaviť podobný pomník či bustu. Keď sa pozrieme na pochod neonacistov, je to vec, ktorá v demokracii jednoducho je, ale inde je vždy spojená s masívnym protestom zo strany médií či štandardných politických strán. U nás je škandalózne to, že štandardné politické strany proti extrémizmu akéhokoľvek zafarbenia nekonajú. Je absolútny alibizmus, keď politik povie, nechajme historikov vysporiadať sa s minulosťou. Historici sú vysporiadaní, spoločnosť nie je vysporiadaná. A nevyhovárajme sa na to, že náckovia sú všade. Áno, sú. Nikde sa však štáty k tomu nestavajú tak benevolentne ako na Slovensku.
Čo si myslieť o tom, keď tento rok i vlani vystupoval na akcii v Rajci katolícky kňaz?
Katolícka cirkev sa s touto časťou histórie dodnes nevie vysporiadať a je to jej trauma. Celé ľudáctvo sa 40 rokov komunizmu konzervovalo ako kolektívna vina celej cirkvi. Pozrime sa však aj na Maticu slovenskú, ktorá má oproti iným mimovládnym organizáciám nadštandardné podmienky a financujeme ju všetci. Má na to, aby publikovala absolútne nezmysly a nikto si neuvedomuje, koľko je tam amatérov a koľko braku tam vychádza.
Chýba teda rázne odsúdenie zo strany politikov či inštitúcií, chýbajú zákony?
Chýba tu otvorená diskusia spoločnosti, kde sa jasne povie, toto nie. Ľudia, ktorí sa tu snažia redigovať dejiny a opravovať ich podľa nášho vkusu a záujmu, by si to viac nemali dovoliť. Dnes pod rúškom štátotvornosti a blaha národa môže existovať akýkoľvek vojnový zločinec. Nielen Tiso, Ďurčanský či Husák. Vďaka legende, že sa snažili o blaho národa, veríme tomu, že tým pádom mohli urobiť, čo len chceli.