Redakcia Sme dostala ním podpísaný súhlas s kandidatúrou, ktorý je datovaný 16. aprílom, čo je streda.
Zámer Harabina zotrvať vo funkcii jeho kancelária nepoprela. „Kandidovať alebo nekandidovať je právo každého sudcu, ktorý spĺňa podmienky a navrhnú ho sudcovia. Svoje oficiálne rozhodnutie verejne oznámi v najbližších dňoch.“
Bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) hovorí, že ju rozhodnutie Harabina nenahnevalo a čakala ho. Nie je podľa nej podstatné, že kandiduje, ale kto budú ďalší uchádzači. „Skôr ma nahnevá, keď všetci tí, čo majú možnosť navrhnúť iného dôveryhodného kandidáta, tak neurobia.“ Ministra spravodlivosti Tomáša Boreca Žitňanská vyzvala, aby vybral dobrého kandidáta.
„Keď sa tak rozhodol, tak sa rozhodol,“ hovorí poslanec za Smer Anton Martvoň. Vraví, že je každého právo kandidovať a jemu to zostáva len rešpektovať. Premiér Robert Fico pred druhým kolom prezidentských volieb vyhlásil, že by Harabinovi neradil znova kandidovať.
Písomný súhlas s kandidatúrou je podmienkou na zaradenie prihlášky do výberového konania. Harabin ho vyhlásil ako predseda Súdnej rady na 19. mája. Uzávierku prihlášok určil na 28. apríla. V prípade zvolenia nového predsedu súdu môže o jeho vymenovaní ešte rozhodovať dosluhujúci prezident Ivan Gašparovič. Ten Harabina v roku 2009 vymenoval do 24 hodín. Nový prezident Andrej Kiska, ktorý nastupuje do úradu 15. júna, už avizoval, že by Harabina vetoval.
V januári Harabin pre Sme tvrdil, že riadenie súdu ho nebaví tak ako práca trestného sudcu, ale keď ho s kandidatúrou niekto osloví, bude ju zvažovať. „Ja si chcem už oddýchnuť.“ Funkčné obdobie Harabinovi vyprší 22. júna.