Trestní právnici aj drogoví odborníci sa už viac ako rok nedokážu dohodnúť na tom, držba akého množstva marihuany alebo napríklad pervitínu bude už len priestupkom. Dnes za drogy stále hrozí väzenie alebo podmienka.
Pritom v Česku sú podstatne ďalej. Okrem toho, že tam už tri roky platí pri omamných látkach dekriminalizácia, pred pár dňami Najvyšší súd Českej republiky určil aj množstvo drogy, pri ktorom páchateľovi nehrozí väzenie. Dokonca od tohto mesiaca môžu záujemcovia požiadať úrady o vydanie povolenia na pestovanie marihuany pre zdravotné účely.
Slovensko sa v tejto problematike posunulo oproti minulosti len o malý krôčik dopredu. Od polovice minulého roka platí, že ak polícia pristihne podozrivého s malou dávkou drogy pre vlastnú potrebu, namiesto väzenia môže dostať od súdu len podmienečný trest s probačným dohľadom. Pri trestoch za drogovú kriminalitu sa znížila sadzba zo štyroch rokov na tri, čo znamená, že trojročný trest môže sudca nahradiť podmienkou. Súdy tiež začali rozlišovať, či mal páchateľ omamné látky len pre vlastnú potrebu, alebo s ňou obchoduje.
Vlani súdy z takmer 1 200 odsúdených za drogové delikty poslali za mreže len tretinu z nich, čo je o osem percent menej ako v roku 2011. U tých polícia našla také množstvo drogy, ktoré prevyšovalo desať jednorazových dávok.
A práve určenie, čo je jednorazová dávka drogy, je problémom nielen u nás, ale aj v iných krajinách. Ako upozorňuje odborník na drogové závislosti Ľubomír Okruhlica, ktorý šéfuje Centru pre liečbu drogových závislostí v Bratislave, pre jednorazovú dávku sa nedá stanoviť jednotná hmotnostná hranica. Je teda na sudcoch, ktorí posudzujú úmysel, či mal páchateľ drogu len pre svoju potrebu, alebo ju chcel predávať iným. Dôležitým pri určovaní trestov je aj účel prechovávania drogy. Ak sa preukáže, že nemala slúžiť pre osobnú potrebu, ale mala byť distribuovaná ďalej, potom zaistené množstvo pri stanovovaní trestu nie je dôležité.
Ani polícia v súčasnosti neprihliada na skutočnosť, aké množstvo drog má podozrivý pri sebe, keď ho chytia. „V prípade neoprávneného prechovávania omamných látok pre vlastnú potrebu ide o trestný čin nedovolenej výroby, ich držanie a obchodovanie s nimi. V minulom roku polícia za takéto konanie stíhala 1 028 osôb,“ povedal hovorca policajného prezídia Michal Slivka.
Rezort spravodlivosti plánuje ďalšie úľavy vo forme nižších trestov pre tých, čo budú brať mäkké drogy a budú ich mať pri sebe pre vlastnú potrebu. Diskutuje sa aj o dekriminalizácii drog. Znamená to, že takýto prípad by sa nemal dostať ani pred súd. „Legislatívne zmeny v oblasti trestnej drogovej politiky sú v súčasnosti v podobe pracovných návrhov, ide o komplexnú problematiku, ktorá prešla širšou odbornou aj verejnou diskusiou. V každom prípade sa však prikláňame k názoru, že mladým ľuďom, ktorí sú prichytení s malým množstvom marihuany, by mala spoločnosť skôr pomôcť pri vymaňovaní sa zo závislosti, a nie ich automaticky trestať v trestnom konaní. Prísne tresty by mali byť vyhradené drogovým dílerom,“ reagovala hovorkyňa rezortu spravodlivosti Alexandra Donevová.
Zmeny v trestnom zákonodarstve v drogovej oblasti sa mali dostať na rokovanie vlády už koncom minulého roka. Rezort ich doteraz nepredložil ani na pripomienkové konanie.
Ľubomír Okruhlica hovorí, že pripravovanými zmenami Slovensko začína kopírovať trend, aký je v iných európskych krajinách. V niektorých z nich je držba drog hodnotená už len ako priestupok. Podľa neho však či bude držba drog naďalej trestným činom, alebo len priestupkom, bude rozhodnutie politikov. Odborníci podľa neho pri drogách, kde sa objavujú stále nové syntetické omamné látky, odmietajú určiť presné množstvo toho, čo môže byť jednorazová dávka. „Pri drogách je to omnoho komplikovanejšie ako napríklad pri alkohole. Pri ňom existuje množstvo medicínskych poznatkov, pri drogách to nie je také jednoznačné,“ upozorňuje.