Dokážu lietať, gúľať sa a ich chápadlá rozoznajú najjemnejšie pohyby. A čo je najdôležitejšie – poslúchnu každý príkaz a nerobia toľko chýb ako ľudia. „V robotoch je budúcnosť,“ hovoria zasvätení. Aj kvôli tomu otvorila Slovenská technická univerzita v Bratislave Národné centrum robotiky, kde si každý študent môže vyrobiť vlastného robota.
Tomuto centru dominuje hneď niekoľko robotov. Jeden vyzerá ako veľký pavúk, ktorý sa na povel rozbehne na svojich šiestich nohách. Ďalší má tvar lopty, ale pri gúľaní dokáže meniť smer a nikdy sa nevyčerpá. Najväčší z robotov má vysúvacie rameno a za niekoľko sekúnd urobí toľko pohybov, ako dvaja priemerní ľudia. „Posuňte sa za čiaru, aby vám neublížil,“ upozornil nás pri návšteve centra doktorand, ktorý na jeho vývoji spolupracoval.
„Napríklad tento robot má schopnosť visieť vo vzduchu či prejsť nejakú trajektóriu. Môže mať na sebe kameru a zhora pozerať na haváriu, povodeň či lesný požiar. Urobí inšpekciu, zmonitoruje dopravnú situáciu či dobehne unikajúce auto. Ale tiež vie zobrať balíček a niekomu ho doručiť,“ vysvetľuje vedúci oddelenia robotiky Peter Hubinský funkcie predvádzaného vrtuľníka.
O pár krokov ďalej sa už predvádza ďalší robot s 18 motormi. „Jeho výhodou je najmä vysoká priechodnosť terénom. Dostane sa všade tam, kde človek nie. Používa sa napríklad pri ťažbe dreva v lesoch, kde popadali stromy. Ale to už sú, samozrejme, omnoho väčšie roboty ako tento,“ hovorí s neskrývaným nadšením doktorand STU v Bratislave Ľuboš Chovanec, ktorý sa zaujíma práve o kráčajúce roboty.
V Národnom centre robotiky majú študenti robotiky, kybernetiky či mechatroniky riešiť praktické úlohy. „Chceme, aby sa tu naučili naprogramovať roboty na prvý raz. Aby sa im nezačali potácať, padať a vedeli udržať stabilitu. O robotiku je dnes veľký záujem. Napríklad mnohé internetové zásielkové firmy chcú dodávať produkty pomocou malých lietajúcich robotíkov a tento trend bude rásť,“ objasňuje rektor STU Robert Redhammer jeden zo spôsobov využitia robotov. Ako pokračuje, už dnes jeho univerzita spolupracuje so svetovými firmami, ktorým ponúka hotových ľudí.
„Máme rozbehnutých veľa projektov, priestor na ďalšiu spoluprácu je však obrovský. Bolo by dobré, ak by firmy prišli a povedali, čo presne potrebujú. Spoločne by sme vyprofilovali ich budúcich zamestnancov, našich súčasných študentov. Čím skôr začneme, tým lepšie,“ hovorí Redhammer.
Študenti sa aktuálne podieľajú napríklad na vývoji robotov, ktoré kontrolujú skrutky v televízoroch či pomáhajú pri rezaní veľkých plechov. V rámci ďalšieho projektu učia roboty odmínovať územia. „Biologickou inšpiráciou sú kolónie mravcov. Podľa ich správania programujú roboty tak, aby čo najrýchlejšie uvoľnili vojakom cestu cez zamínované územie. A pritom sa nezrazili a nechodili opakovane na to isté miesto,“ uvádza univerzita.
Nehrozí však, že roboty v budúcnosti nahradia ľudí? Redhammer odpovedá opatrne. Roboty sú stroje, ktoré urobia len to, čo im niekto iný povie. „Nemyslím si, že by ubrali tvorivú prácu. Skôr tú monotónnu manuálnu, na ktorú už teraz nemáme dosť pracovníkov,“ vysvetľuje.
Podobný názor má aj doktorand univerzity Juraj Kostroš, ktorý sa na vývoji robota podieľa v rámci svojej dizertačnej práce. „Človek je tvor inteligentný a mal by sa využívať na inteligentné veci. Roboty pomáhajú s ťažkou prácou, ktorá je náročná na psychiku. Napríklad keď človek stojí za pásom a robí jeden úkon celý deň. Robotika je budúcnosť. Pre mňa to nie je práca, ale zábava. Hrám sa s niečím, čo sa hýbe,“ uzatvára Kostroš.