Vyzbrojenie armády takýmito stíhačkami je vždy v centre pozornosti. Do ich nákupu či prenájmu idú totiž „veľké“ peniaze. Ministerstvo obrany schválilo koncepciu vzdušných síl, ktorá by mala vyriešiť, čo ďalej s nadzvukovým letectvom, ktoré dnes zápasí o prežitie. Podľa šéfa rezortu obrany Martina Glváča je pre nižšiu cenu reálnejšie stíhačky požičiavať, nie kúpiť. Rovnako to funguje aj v krajinách V4.
S dosluhujúcimi MiG-29, na ktorých dnes lietajú armádni piloti, už Glváč nepočíta. Vysúťažiť chce preto modernejšie stroje. Na výber sú švédske Gripeny, ktoré si prenajíma napríklad Česko, alebo americké F16, tie má zase poľská armáda. Už tento rok chce spustiť verejnú súťaž na dodávateľa, používať ich však bude môcť až po roku 2016.
Podľa Glváča treba najprv vyriešiť, čo ďalej so stíhačkami MiG-29. Podľa oficiálnych vyjadrení majú naši vojaci k dispozícii 12 ruských strojov, použiteľných je však len pár. Po rokovaniach s ruskou firmou RSK MiG sa ministerstvu podarilo podpísať novú abonentnú zmluvu na prevádzku migov, ktorá bude platiť do roku 2016. „Budeme platiť len za letuschopné lietadlá, nie za tie, ktoré budú stáť na zemi,“ vysvetlil minister.
Aké typy stíhačiek by mohlo bojové letectvo využívať po vypršaní zmluvy, Glváč nespresnil. S ruskými stíhačkami však už príliš neráta, pretože by bolo nutné do nich investovať väčšie sumy, ako by boli tie za prenájom nových. „Napríklad ako Česká republika pri zabezpečení spoločného výcviku, logistiky a podobne. Ale tým nechcem povedať, že už máme vybraného dodávateľa, bude to klasická verejná súťaž,“ spresnil.
Dodal, že prenájom letových hodín by dokázal rezort vykryť zo svojho rozpočtu. Koľko je ochotný do toho investovať, minister nekonkretizoval. Rozpočet obrany je pre tento rok vo výške takmer 745 miliónov eur, tieto peniaze sú však určené pre celý rezort, nielen na letectvo. Česko za desaťročný prenájom 14 Gripenov zaplatilo zhruba 728 miliónov eur.
Podľa bývalého šéfa sekcie obrany na stálej delegácií SR pri NATO Jaroslava Naďa by bolo pre Slovensko najlepšie prenajať si rovnaké stíhačky ako v Česku a Maďarsku. V oboch krajinách riešia nadzvukové letectvo prenájmom lietadiel Gripen so švédskou spoločnosťou Saab. „Môže to znížiť celkové náklady aj z hľadiska logistiky, výcviku pilotov a celého používania nadzvukových stíhačiek. Napríklad, ak by vyrokovali nejaký regionálny balík, ktorý by zahŕňal spoločný výcvik všetkých krajín a spoločnú logistiku a opravu lietadiel,“ vysvetlil Naď.
Upozornil však, že pri rokovaniach netreba z taktických dôvodov obchádzať ani Poľsko, kde používajú americké stíhačky F16. Tie sú oproti Gripenom staršie, ale kvalitatívne sú na podobnej úrovni.
Naď tvrdí, že bude dôležité, aké podmienky Slovensko vyrokuje. „Ak vyrokuje správne podmienky, tak školenie pilotov by malo prebehnúť zadarmo v rámci ceny prenájmu letových hodín. V podmienkach bude treba tiež riešiť, či ich môžu využívať pri vojnovom konflikte, či môžu byť využívané mimo Slovenska,“ podotkol. Dodal, že proces rokovaní až po reálny prenájom stíhačiek môže trvať aj niekoľko rokov.
To, že by Migy mohli nahradiť práve Gripeny, môže naznačovať nedávne stretnutie Glváča s českým ministrom obrany Martinom Stropnickým. Po jeho prvej oficiálnej návšteve Slovenska Stropnický povedal, že spolupráca vzdušných a pozemných síl medzi oboma krajinami naberá reálne kontúry. Diskutovali aj o spoločnom zdieľaní kapacít vzdušných síl.
Česko si 14 Gripenov prenajíma už deväť rokov. Nedávno nová vláda podpísala dodatok, ktorým ju predĺžila do roku 2027. Za predĺženie kontraktu zaplatí zhruba 550 miliónov eur.
Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda.