Naopak, podľa informácií Pravdy do hry o túto závratnú sumu sa pokúša vrátiť slovenské ministerstvo financií. Podniká kroky, aby sa obnovilo súdne konanie, ktoré by mu umožnilo vstúpiť ako účastníkovi konania do celého sporu o odškodnení.
„V tom prípade by mohol rezort financií získať možnosť použitia opravného prostriedku proti verdiktu okresného súdu, ktorý rozhodol, že Baťa nekolaboroval s nacistami,“ uviedol vysoko postavený zdroj z rezortu spravodlivosti, ktorý si pre citlivosť kauzy želá zostať v anonymite.
Rezort financií tieto informácie nekomentoval. „Ministerstvo financií urobí všetky kroky na ochranu záujmov Slovenskej republiky,“ uviedla hovorkyňa rezortu Alexandra Gogová. Potomkovia po bývalom šéfovi obuvníckeho impéria chcú odškodné vo výške asi jednej miliardy eur za časť znárodneného majetku. Aj keď rezort financií konanie o vyrovnaní zastavil, vyzerá to tak, že Baťovci nemajú v pláne ustúpiť. Ich český advokát Tomáš Pecina podal proti rozhodnutiu ministerstva opravný prostriedok a v prípade, že neuspeje, chce spor hnať až na Najvyšší súd.
„Ak nám rezort nevyhovie, podáme na ministerstvo financií znovu identickú žiadosť aj s dokumentmi, ktoré sme získali. Ak to znovu zastavia, podáme na ministerstvo na súd správnu žalobu,“ reagoval pre Pravdu Pecina. Konanie rezortu označil za šikanovanie a obštrukcie. Tvrdí, že pri podobnej žiadosti o náhradu majetku si český rezort také dokumenty o dedičstve, ako chce slovenský, nežiadal.
Podľa neho si napríklad materiály, že potomkovia Baťu zdedili vilu v Zlíne, vyžiadal od brazílskej strany priamo český súd. Advokát Baťových potomkov sa pri celom spore odvoláva na to, že platnosť Benešových dekrétov dáva Baťovým potomkom nárok na náhradu znárodneného majetku. Dekréty podľa neho jednoznačne hovoria „o znárodnení za náhradu“.
Šancu na získanie odškodnenia dalo Baťovcom rozhodnutie okresného súdu z mája minulého roku. Keďže odvolanie v spore prokuratúra prepásla, mimoriadne dovolanie podľa právnikov v tomto prípade nie je možné z dôvodu, že Ján Antonín Baťa je mŕtvy. Viacerí právnici však upozorňujú, že bratislavský okresný súd, ktorý povolil obnovu konania, zrušil rozsudok pražského súdu nad šéfom obuvníckeho impéria z roku 1947 a zmazal mu trest za kolaboráciu s nacistami a prepadnutie rodinného majetku, nemal právomoc rozhodovať.
Za jedinú právnu možnosť označili podanie na Ústavný súd. Ten mal rozhodnúť, či Benešove dekréty sú v súlade s ústavou či medzinárodnými dohovormi. "Kompetentným orgánom na stanovisko k otázke ďalšej platnosti dekrétov na území Slovenska je Ústavný súd,“ upozornil ústavný právnik Peter Kresák.
Sudcu Okresného súdu Bratislava I Pavla T., na základe ktorého rozhodnutia hrozí štátu, že bude musieť dedičom vyplatiť miliardu, čaká teraz disciplinárny trest. Minister spravodlivosti Tomáš Borec navrhol vyzliecť ho z talára. Na sudcu čaká disciplinárne konanie. Kedy k nemu dôjde, však nie je jasné, pretože disciplinárne senáty sú často nefunkčné a o zmene zákona, ktorý rieši tento problém, bude rokovať parlament až v máji.