Peniaze im chce minister Peter Žiga dávať zo špeciálneho účtu, kam prejde časť poplatkov od prevádzkovateľov oficiálnych skládok. Starostovia obcí a aktivisti upozorňujú, že inak dobrý nápad môže v praxi naraziť na viacero ťažkostí. Samosprávam sa navyše nepáči, že o skládky sa budú musieť postarať aj naďalej.
Obyvatelia Tomášikova v Galantskom okrese musia už štyridsať rokov žiť vedľa sedemhektárovej skládky. Starosta Zoltán Horváth si s ňou nevie rady už osem rokov. „Z rozpočtu na to nemám vyčlenené peniaze. Môžem odpad previezť na inú skládku, zaplatiť za jeho uloženie, ale čo tým vyriešim? Na skládke je asi 50-tisíc kubíkov a ja tam dokážem odviezť päť kubíkov,“ vraví. Keďže peniaze podľa neho obci chýbajú, smeti sa v prírode povaľujú naďalej.
Na Slovensku je dnes asi dvetisíc čiernych skládok. Ak sa nenájde pôvodca skládky, postarať sa o ňu musí na vlastné náklady obec, v ktorej katastri smetisko vznikne. V novom zákone o odpadoch minister navrhuje, aby 40 percent poplatku, ktorý obciam platí zhruba 120 oficiálnych skládok za umiestnenie v ich katastri, išlo do environmentálneho fondu. Uvoľniť sa tak má päť miliónov eur ročne. Zvyšných 60 percent poputuje aj naďalej do rozpočtu samospráv. Obce budú musieť zohnať pracovníkov na likvidáciu a náklady na odvoz a umiestnenie na oficiálnu skládku sa uhradia z fondu.
Rudolf Pado z občianskeho združenia Tatry sa obáva, že samosprávy si ani po novom so smetiskami neporadia. „Jedna vec je zaplatenie odvozu, druhá, či obce budú mať dostatok ľudí na to, aby dokázali zlikvidovať niekoľkohektárovú skládku,“ hovorí. Dôležité podľa neho bude aj to, kto bude kontrolovať, či poskytnutá úhrada obciam bude zodpovedať vyvezenému čiernemu odpadu. Upozorňuje totiž na riziko, že obce môžu v snahe ušetriť nadhodnocovať množstvo odpadu tým, že doň zahrnú aj nejaký vývoz oficiálneho komunálneho odpadu. Pozornosť podľa neho treba venovať aj tomu, podľa akého kľúča budú peniaze obciam rozdeľované, aby sa nestalo, že jedna obec peniaze dostane a druhá nie.
Samosprávy by radšej privítali, ak by zodpovednosť za opustené smeti znášal štát alebo vlastník pozemku, na ktorom je skládka. Snažili sa to presadiť aj pri príprave zákona. Žiga však argumentoval tým, že obyvatelia obcí vedia zrušiť skládku účinnejšie než administratívni pracovníci na okresných úradoch či vlastníci pozemkov, ktorých niekedy nevedia vypátrať.
Starostka obce Trstené pri Hornáde Božena Letková sa obáva toho, ako bude financovanie cez fond fungovať. „Neviem si predstaviť, ako budú tie peniaze poskytovať. Jedine asi cez refundáciu, čiže ich budú obciam vracať spätne, čo je vždy problém. A budú vôbec nejakí ľudia, čo budú celý proces kontrolovať?“ pýta sa starostka. Toho, že by v obci nezohnala ľudí na likvidáciu, sa neobáva. To, ako bude envirofond prideľovať obciam peniaze, nie je podľa rezortu ešte doriešené. „Predpokladá sa však, že finančná pomoc bude pridelená obci pred realizáciou prác súvisiacich s odstraňovaním opusteného odpadu, keďže nie je účel nadmerne zaťažovať v tomto smere rozpočty miest a obcí,“ povedal hovorca Maroš Stano.
Preniesť zodpovednosť mimo obcí sa ZMOS ešte pokúsi. „Stále chceme, aby zodpovednosť prebral štát alebo vlastník pozemku. Budeme sa to snažiť presadiť aj v prebiehajúcom medzirezortnom pripomienkovacom konaní,“ uviedla podpredsedníčka ZMOS-u Viera Krakovská.
V boji proti opusteným smetiskám chce rezort sprísniť aj právomoci polície. V prípade, ak škoda presiahne 266 eur a zistí sa vinník, bude voči nemu vedené trestné stíhanie. Odpadový zákon chce ministerstvo predložiť na rokovanie vlády začiatkom júla. Platiť by mal od januára 2015.