Hoci začiatky boli ťažké, dnes si rozhodnutie odísť pochvaľuje. To, či sa ešte niekedy vráti na Slovensko, bude závisieť od jeho súčasnej partnerky.
S čerstvým bakalárskym diplomom z Fakulty prírodných vied na Univerzite Komenského sa Michal v roku 2009 prihlásil na magisterské štúdium. Keďže ho neprijali, s ponukou odísť do anglického kúpeľného mestečka Bath dlho neváhal. „Prácu som mal vybavenú cez bývalú priateľku, ktorá tam prišla pár mesiacov predo mnou. Nič mi nebránilo odísť, vízie doma som nemal bohvieaké. Začiatky ale neboli najľahšie, chvíľu mi trvalo, kým som sa začlenil,“ začína rozprávanie Michal. Prvú pracovnú skúsenosť získal v bare s reštauráciou, kde pracoval ako čašník a pomáhal aj v kuchyni.
Po viac ako roku dostal chuť na zmenu a odišiel do Bristolu, tam žije dodnes. S robotou mu pomohol kamarát. Opäť sa dostal za bar, ale už v hoteli. Vraví, že získal skúsenosti v komunikácii so zákazníkmi, čo využíva aj v súčasnej práci v požičovni áut na letisku.
Život v inej krajine je podľa Michala jednoduchší než doma. „Je to tu síce finančne náročnejšie, ale viem si dovoliť veci, ktoré by doma neboli možné. Nehovorím o troch honosných dovolenkách za rok, ale núdzu zasa netriem,“ vraví. Vďaka lepšiemu zárobku si pred dvoma rokmi mohol dopriať takmer mesačnú dovolenku v Amerike či nakúpiť kvalitnú elektroniku, na ktorú má slabosť. Ak sa človek príliš nerozhadzuje a v podnájme žijú viacerí, dá sa podľa neho vcelku dobre ušetriť do budúcnosti.
Počas piatich rokov prežil aj krízu, keď takmer balil kufre. „Keď som robil v hoteli, vôbec ma to nenapĺňalo a chcel som to tu zabaliť. Zachránila ma nová práca,“ dodal. K miestu v požičovni sa dostal sám. Poslal si životopis, v angličtine si veril a k úspechu mu nahrávali aj dovtedajšie pracovné skúsenosti. Hoci ho táto práca napĺňa, nezabudne podotknúť, že sú dni, keď jej je priveľa a nemá čas si ani poriadne pospať.
Michal zatiaľ neplánuje z Bristolu odísť. „Kým som tu, snažím sa vyvíjať a utriediť si životné priority. Ale človek nikdy nevie, súčasná priateľka totiž dokončuje štúdium na vysokej škole na Slovensku. Ak nebude chcieť prísť sem, pôjdem domov ja. Iná možnosť nebude,“ uzatvára. Toho, či by si dokázal nájsť prácu doma, sa neobáva. So svojím životopisom je spokojný a vďaka životu v cudzine si dnes verí omnoho viac, ako keď tam odchádzal.