Súdny človek by sa práci nemal vyhýbať

Ranné zoraďovanie do šíkov za zvukov rezkej budovateľskej muziky. Kráčajúci rozjasaný sprievod, deti šuštiace mávadlami, dospelí s transparentmi, vraj, nesmrteľných. A na tribúnach zhromaždení najlepší súdruhovia, ktorí sa blahosklonne hlásia k pracujúcim masám… Dnes už 1. máj nie je nijaký štátny sviatok, aj keď stále zostal dňom pracovného pokoja. Pre väčšinu ľudí znamená šancu oddýchnuť si, doma či v prírode. Rozbiehajú sa majálesy, techno-parties. Demonštruje sa za čokoľvek, čo sa komu javí progresívne, a rovnako aj proti všetkému nespravodlivému.

Tak v minulosti, ako aj teraz, sa však prvoradý zmysel tohto sviatku, ktorý na veľkú a vzácnu hodnotu povyšuje obyčajnú ľudskú prácu, len ukrýva kdesi v pozadí. Za socializmu si ju nikto nevážil, pretože ju každý mal, dokonca povinne. Dnes je zase často zázrak získať ju, hoci pre väčšinu zostáva jediným zdrojom obživy. Každý tiež cíti, že zväčša nie schopnosť a ochota pracovať, ale celkom iné fenomény rozhodujú o materiálnom bohatstve.

„Aj vtedy, aj teraz je prosto historický odkaz tohto sviatku značne deformovaný a zmanipulovaný,“ myslí si sociologička Monika Čambáliková. Ani politické elity podľa nej význam práce neinterpretujú v súlade s jej zdravým zmyslom. „Atribúty ako poctivá, tvorivá, svedomitá práca často vyvolávajú úsmevy. A pozdrav Česť práci sa stal priam urážkou,“ pripomína.

Práca, ako pokračuje Čambáliková, by mala byť základnou hodnotou, od ktorej sa odvíja osobné postavenie jednotlivca, jeho životná úroveň a úspech. Pritom mnohí sú momentálne odkázaní robiť čokoľvek, čo ich vnútorne neuspokojuje, navyše s pocitom, že finančné aj morálne ocenenie ich práce nie je spravodlivé.

Hodnotu práce pozná ten, kto ju stratil. Našťastie, prekonala sa dogma, že ozajstnou prácou je výhradne len „makačka“ s krompáčom. Sú však aj také formy práce, napríklad starostlivosť o domácnosť, ktorých finančná hodnota je síce vyčíslená, napriek tomu ju väčšinou ženy robia zadarmo.

„Žiadny súdny človek by sa však práci nemal vyhýbať, či sa jej štítiť,“ mieni sociologička. Podľa nej by sa nemalo zabudnúť, že ozajstným zmyslom zajtrajšieho, skutočne celosvetovo medzinárodného sviatku, je práve obhajoba ľudí práce. Že tu nejde o nijaký sovietsky proletársky rozmar. Len čisto o pamiatku na rok 1886, keď za možnosť dôstojne pracovať štrajkovali robotníci z Chicaga. A v boji o prácu neváhali zomrieť.