Slovensko je v Európskej únii len o desať rokov kratšie ako susedné Rakúsko. Jedna dekáda nie je tak veľa. Kedy budeme mať podobné platy? Kedy Rakúsko dobehneme, ak sa to Slovensku vôbec niekedy podarí?
Verím, že ho dobehneme. Čo sa týka však životnej úrovne, je Rakúsko medzi najlepšími krajinami Európskej únie. Keď Slovensko vstupovalo do EÚ, tak Rakúsko bolo jasne pred nami. Aj čo sa týka HDP na obyvateľa, a ešte väčší rozdiel bol v platoch. Za tých desať rokov, čo je naša krajina v únii, sme sa priblížili. Percentuálne nám aj rýchlejšie rástli platy. Pred vstupom bolo Slovensko na úrovni 57 percent HDP priemeru v únii. Teraz je to 76 percent. Hospodársky rastieme rýchlejšie ako ostatné krajiny.
V porovnaní s kým?
V našom regióne je možno Poľsko porovnateľné so Slovenskom. Určite máme rýchlejší hospodársky rast ako Maďarsko, sme ďaleko pred ním, hoci pri vstupe sme na tom boli horšie. Slovensko má oveľa rýchlejší hospodársky rast ako staršie členské krajiny. Najlepšie obdobie Slovensko zažilo v rokoch 2004 až 2008, hneď po vstupe do EÚ. Priemerný hospodársky rast bol vtedy sedem percent ročne. Za rok 2007 sme mali rast HDP vyšší ako desať percent.
Bol však vstup do EÚ pre Slovensko jedným z najzákladnejších faktorov, čo sa týka dobrého hospodárskeho rastu?
Určite bol. Prišlo to už pred vstupom do únie. Aby Slovensko splnilo podmienky a stalo sa členom EÚ, uskutočnili sa reformy hospodárstva aj inštitúcií. Zvýšila sa tým atraktívnosť našej krajiny. Prichádzali zahraniční investori aj s novými technológiami. Vďaka tomu sa produktivita práce na Slovensku mimoriadne zvýšila. Bez toho, aby tu bola perspektíva vstupu do EÚ a neskôr aj do eurozóny, nedošlo by toľko zahraničných investorov. A až 90 % investícií prišlo práve z EÚ.
Kedy teda bude Slovensko aspoň na tých sto percentách HDP únie na obyvateľa?
Závisí to od nás. Aj od toho, ako bude Slovensko využívať členstvo. No tiež od ďalších reforiem. Od toho, aká bude kvalitná verejná správa vrátane súdnictva, aké bude kvalitné školstvo, koľko prostriedkov pôjde na vedu, inovácie a aké bude kvalitné podnikateľské prostredie.
Vidí Európska únia tieto oblasti ako kritické na Slovensku?
Vidí tam priestor na zlepšenie. V rámci únie vznikla užšia koordinácia ekonomických politík. Každý rok Európska komisia navrhuje odporúčania pre členské krajiny. EK vždy koncom mája, začiatkom júna upozorňuje na oblasti, v ktorých vidí problémy a kde by sme sa mohli zlepšiť. Vlani Európska komisia odporučila Slovensku, aby sa sústredilo na šesť oblastí, v ktorých by sa mohlo zlepšiť.
Ktoré to boli?
Prvá je odzdravenie verejných financií. Popri fiškálnej konsolidácii sa má Slovensko pozrieť aj na udržateľnosť verejných financií. Znamená to tiež lepšie nastavenie zdravotníckeho či dôchodkového systému. Súčasťou toho je dostať pod kontrolu deficit a mať stále pod kontrolou verejný dlh. Druhá oblasť je výber daní. Aj napriek zreteľnému pokroku existujú možnosti ďalšieho zlepšenia.
To sú takpovediac finančné oblasti. Kde ešte vidí komisia slabiny Slovenska?
V lepšom spojení škôl s praxou. Tiež vo vzdelávaní Rómov. Štvrtou oblasťou je systém zamestnávania. Pracovné úrady by mohli poskytovať lepšie individuálne služby nezamestnaným. Je potrebné sústrediť sa najmä na dlhodobo nezamestnaných, mladých ľudí. Ale tiež na vytvorenie podmienok na rýchlejšie zapájanie sa žien do pracovného pomeru, napríklad po materskej. Znamená to i viac škôlok. Piatou oblasťou je energetika. Slovensko by malo dobudovať energetické prepojenia so susednými krajinami, toto je čoraz dôležitejšie v súčasnej geopolitickej situácii. Taktiež by malo mať transparentnejšiu reguláciu v energetike, nakoľko elektrická energia pre priemyselné podniky na Slovensku je jednou najdrahších v únii. Šiestou oblasťou je efektívnosť a kvalita verejnej správy.
Kde Slovensko zaostáva pri tomto bode?
Európska komisia poukazuje na časté politicky motivované výmeny v štátnej správe. Nedostatky sú v súdnictve. Verejné inštitúcie tiež nemajú dostatok analytických kapacít. Fungovanie verejnej správy má veľký vplyv na celkový hospodársky rast, ale aj kvalitu života na Slovensku. Dôležité je, že na reformy v týchto kritických oblastiach Slovensko dostane financie z eurofondov. Na obdobie 2014 až 2020 to budú značné prostriedky. Len na vyrovnávanie regionálnych rozdielov to bude približne 14 miliárd. Viac ako 4,6 miliardy pôjde na poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. Slovensko tiež môže čerpať peniaze z ďalších programov. Na vedu, vzdelávanie, kultúru, podnikanie. Celkovo by na celé sedemročné obdobie mohlo Slovensko dostať 20,3 miliardy eur. Prispeje asi sumou 6,8 miliardy do rozpočtu EÚ. Čistý zisk je približne 13,5 miliardy. Čo je približne slovenský štátny rozpočet za rok.
Až okolo 80 verejných investícií Slovensko hradí z európskych prostriedkov. Je to obrovská pomoc. Nie sme však príliš závislí od EÚ? Nie je to príliš veľký nepomer?
Európske prostriedky Slovensku pomáhajú. Prispievajú k zvyšovaniu hospodárskeho rastu a vytváraniu nových pracovných miest. Dlhodobo však nemôžu byť verejné investície založené v prvom rade na príjmoch z Európskej únie. Samozrejme, pomer výdavkov, ktorý ste spomenuli, by bolo dobré v budúcnosti zmeniť. Viac verejných investícií by mohlo ísť zo štátneho rozpočtu. Je však dôležité, aby sa veľké európske prostriedky dobre využili. Keď Slovensko bude mať vyšší hospodársky rast a nižšiu nezamestnanosť, tak verím, že krajina bude mať aj viac vlastných prostriedkov na investície. Je ich potrebných veľa. Do infraštruktúry, vzdelávania, vedy, verejnej správy.
Dá sa povedať, že Európska komisia bude rada, keď Slovensko bude dostávať menej peňazí a viac bude prispievať?
Cieľom únie je vyrovnávať regionálne rozdiely. Aby krajiny mali dostatočný hospodársky rast a fungovali dobre vo všetkých oblastiach.
Kde má Slovensko slabiny, čo sa týka čerpania eurofondov?
Je čo zlepšovať. Vidieť to na tom, že Slovensko doteraz využilo len o niečo viac ako 50 percent z prostriedkov pridelených na roky 2007 až 2013. Aj tých 50 percent však znamená pre Slovensko prospech. Nenájdete mesto či región, ktorého rozvoj by nepodporili eurofondy. Je tu však aj ďalších 50 percent, ktoré sa v rokoch 2014 a 2015 ešte musí vyčerpať. Slovensko malo menej kvalitnú prípravu veľkých projektov v oblasti dopravy, životného prostredia. Mnohé sa rozbiehajú len teraz. Teda sedem rokov po začiatku finančného obdobia. Využívaniu fondov neprospeli ani viaceré politické výmeny sprevádzané zmenami priorít. Aj zmeny na pozíciách medzi ľuďmi, ktorí sa venujú eurofondom. Ďalšou oblasťou je verejné obstarávanie.
Nefunguje?
Na Slovensku je problematické. Celý proces je zdĺhavý. Do budúcnosti je potrebné sa v tejto oblasti zlepšiť. Sú tu aj podozrenia z korupcie. Efektívnosť projektov je mnohokrát nižšia a kritika je teda oprávnená.
Kde sa Slovensko nachádza v rebríčku rýchlosti čerpania eurofondov?
Nie je to len náš problém. Celkovo je však Slovensko pod priemerom Európskej únie. Sú krajiny, ktoré sú na tom horšie. Rumunsko, Česko. Slovensko teda na tom nie je úplne najhoršie. Máme však problémy. Preto aj EK vlani navrhla, že Slovensko môže ešte tohto roku čerpať peniaze, ktoré by ináč prepadli. Do konca roka 2015 však musí všetky prostriedky minúť. Existuje riziko, že Slovensko ich všetky nevyužije.
Máte odhad, koľko dokážeme minúť?
Verím, že to bude čo najviac. Dobrým príkladom bolo obdobie rokov 2004 až 2006. Vtedy Slovensko zrýchlilo čerpanie a takmer sa dostalo na sto percent využitých prostriedkov.
Nebolo by jednoduchšie podporiť najmä veľké projekty, ako napríklad dostavba diaľnice, ako malé veci na mnohých miestach?
Podpora smeruje aj na veľké projekty. Diaľnice, rýchlostné komunikácie, veľké projekty v oblasti životného prostredia, čističky, kanalizácie. Slovensko však tieto peniaze zatiaľ naplno nevyužilo. Naša krajina však nepotrebuje len diaľnice. Nevyhnutná je podpora vedy, malých a stredných podnikov, investície do zamestnanosti mladých. Európske fondy pomohli pri budovaní protipovodňovej ochrany v Bratislave či pri nákupe zdravotníckych prístrojov.
Viac ráz ste spomenuli vedu a vzdelávanie. Aj akademická obec slovenskej vláde neraz vyčíta, že sa tejto oblasti venuje málo. Súhlasí EK s týmto hodnotením?
Komisia by bola rada, keby Slovensko dávalo viac prostriedkov na vedu, výskum a inovácie. Robí to, ale stále je to pomerne málo. EÚ má cieľ do roku 2020, aby sa tri percentá HDP investovali do vedy a inovácií. Slovenský cieľ je nižší. Je to 1,2 percenta. Slovensko však pomaly zvyšuje investície. Preto verím, že cieľ dosiahne. Okrem toho európske prostriedky na vedu sú značné. Už teraz sa po celom Slovensku budujú viaceré vedecké parky. Slabšie však využívame medzinárodnú spoluprácu. V rámci programu Horizont 2020 je dostupných 80 miliárd eur, ktoré môžu použiť aj slovenské vedecké inštitúcie, univerzity, ale aj inovatívne podniky. Aby aj celé podnikateľské prostredie bolo priaznivé pre inovácie. Zvýšilo by to hodnotu slovenskej produkcie.
Ako všetky ostatné štáty EÚ aj Slovensko musí plniť kritériá finančnej konsolidácie. Dokážeme si udržať nastúpený trend?
Slovensko v tejto oblasti urobilo veľmi veľa. Slovensko bolo za rok 2013 pod troma percentami deficitu verejných financií. Ak Slovensko prijme ďalšie opatrenia, tak vidíme perspektívu udržania pozitívneho trendu znižovania deficitu. Čo týka verejného dlhu, tak Slovensko je dlhodobo pod 60 percentami a spĺňa kritériá.
Čo Slovensku okrem peňazí prinieslo členstvo v EÚ?
Väčšiu stabilitu, bezpečnosť a váhu na medzinárodnej scéne. Aj viac slobody a vyšší hospodársky rast. Slovensko sa stalo atraktívnejšou krajinou. Prišlo sem viac zahraničných investícií. Slovenská ekonomika je založená najmä na vývoze, pritom 85 percent exportu zo Slovenska smeruje do únie.
EÚ však od Slovenska vyžaduje aj povinnosti. Vláda nesúhlasila s návrhom klimatického balíčka eurokomisie, lebo by to podľa nej poškodilo slovenské hospodárstvo. Nakoľko teda Slovensko stratilo vstupom do únie možnosť rozhodovania samo o sebe?
Životné prostredie je rovnako dôležité ako ekonomika. Je podstatné, aby sme našli rovnováhu medzi hospodárskym rozvojom a ekologickými opatreniami. EÚ je lídrom v oblasti boja proti klimatickým zmenám. Získava z toho aj Slovensko. Desať rokov po vstupe máme lepšie životné prostredie, kvalitnejšie ovzdušie, lepšiu kvalitu vôd. Má to vplyv na život ľudí. Na Slovensku existujú stovky environmentálnych záťaží. Na ich odstránenie využívame aj európske prostriedky. Je jasné, že klimatické zmeny majú vplyv na celý svet. Je na všetkých krajinách EÚ, aby sa zhodli na ambicióznych cieľoch, ktoré má. Aj pri nich sa však berie do úvahy situácia každej krajiny.
Ako?
Slovensko má napríklad v oblasti využívania obnoviteľných zdrojov energií nižšie postavené ciele do roku 2020, cieľ EÚ je 20 %, Slovensko má 14 %. Do roku 2030 Európska komisia navrhuje zníženie emisií CO2 o 40 percent oproti roku 1990. Podiel obnoviteľných zdrojov na 30 percent. Je to však celoeurópsky cieľ. Národné ciele nie sú stanovené. Slovensko ich môže mať nižšie. V tejto oblasti sa však nedá všetko ponechať na trh. Aj podniky potrebujú podnety, aby investovali do zlepšenia technológií, do znižovania emisií. EÚ má možnosti, ako ich v tom podporovať.
Pôjde únia smerom k čoraz hlbšej integrácii?
Je to celkový trend. Integrácia sa posilňuje v tých oblastiach, v ktorých sa na tom členské krajiny zhodnú. Práve kríza v ostatných rokoch dokázala únii, že je potrebná väčšia spolupráca v ekonomickej oblasti. Preto sa postúpilo vpred pri koordinácii ekonomických politík. Veľmi sme pokročili pri budovaní bankovej únie. Celkovo to znamená hlbšiu integráciu. Domnievam sa, že to príde aj v politickej oblasti. Na druhej strane únia by nemala zasahovať do všetkých oblastí. Je potrebné sa zhodnúť, kde má EÚ pridanú hodnotu a v ktorých oblastiach integrácia nie je potrebná.
Existuje oblasť, do ktorej únia nezasahuje?
Veľkú samostatnosť majú krajiny v oblasti kultúry, školstva, zdravotníctva. Sú viaceré sféry, kde má únia len podpornú úlohu. Ale i v nich sa spolupráca oplatí. Aj v kultúre existujú podporné programy únie, ale EÚ nezasahuje do právomoci národných štátov.
Kedy bude Slovák šéfom Európskej komisie či predsedom Európskej rady?
Politik každej členskej krajiny túto šancu má. V minulosti sa stalo, že úplné malé krajiny ako Luxembursko mali predsedu Európskej komisie. Samozrejme, potrebná je zhoda členských štátov. Aj stredná a východná Európa má kvalitných kandidátov a môžu pomýšľať na vysoké funkcie v EK. Už teraz má slovenský komisár Maroš Šefčovič významnú pozíciu podpredsedu Európskej komisie.