Z finančného stropu kampane na prezidenta je fraška

Novozvolený prezident Andrej Kiska priznal celkové výdavky spojené s kandidatúrou vo výške 1,095 milióna eur. Ďalší prezidentský kandidát Robert Fico minul podľa straníckej centrály necelých 265-tisíc eur. Vyplýva to z údajov, ktoré poskytli ich tímy denníku Pravda.

„Zaiste to bolo viac, nemusíme ani hádať. Aj milión Andreja Kisku je ďaleko od reálu, ale určite menej, ako uviedol Robert Fico,“ povedal politický analytik Ján Baránek. To, že kandidáti mali vyššie výdavky, ako priznávajú, konštatoval aj sociológ Pavel Haulík. „O tom pochybuje málokto,“ podotkol. Odborníci na reklamu krátko po druhom kole prezidentských volieb tvrdili, že kampaň dvoch najsilnejších kandidátov sa mohla pohybovať v miliónoch eur. Reklamný odborník Michal Ruttkay vtedy hovoril o sume 1,5 až 2 milióny eur.

V čom je teda problém? Zákon stanovuje obdobie oficiálnej kampane na 15 dní. Počas tohto obdobia je kandidát obmedzený finančným limitom na svoju prezentáciu vo výške 132 775 eur. Dvaja najúspešnejší kandidáti môžu pred druhým kolom minúť túto sumu ešte raz. Zákon však už nepokrýva obdobie pred oficiálnou časťou kampane.

Andrej Kiska začal so svojou prezentáciou ako prvý ešte začiatkom leta 2013. Jeho bilbordy sa objavili po celom Slovensku približne desať mesiacov pred voľbami. Pomerne skoro oznámil, že štát by mohol mať mladého prezidenta, aj Radoslav Procházka. V júli 2013 viselo jeho zhruba 700 bilbordov. Ďalší kandidáti ako Robert Fico či Pavol Hrušovský tiež vylepili bilbordy pred štartom ostrej kampane.

Oficiálna kampaň novozvoleného prezidenta Kisku vyšla na takmer 251-tisíc eur. Do zákonného limitu sa vošiel. Jeho celkové výdavky spojené s kandidatúrou však vyčíslil na vyše milióna eur. Sponzorov nemal. Vyhlásil, že všetko si financoval z vlastných prostriedkov. Napríklad na bilbordy minul 486 841 eur, stretnutia s občanmi predstavovali sumu 98 820 eur, prevádzka volebného štábu 73 372 eur. Na analýzy, prieskumy a komunikáciu dal 88 419 eur. „Trúfnem si povedať, že to bolo viac. Je to môj odhad. U Kisku prieskumy hrali jednu z kľúčových úloh,“ poznamenal sociológ Haulík.

Robert Fico mal náklady na obidve kolá volieb 264 661 eur. Svoju prezentáciu začal skôr, ešte v čase neoficiálnej kampane. Tieto náklady však nešpecifikoval. „Všetky ostatné výdavky budú zverejnené v zmysle zákona vo výročnej správe za rok 2014,“ uviedol v stanovisku tlačový odbor Smeru. Fico vlastné peniaze do kampane nevkladal, všetko mu hradila strana.

Radoslav Procházka počas oficiálnej kampane mal výdavky 122 898 eur. Podľa vyjadrenia šéfa jeho volebného tímu Martina Dubéciho polovicu z tejto sumy predstavujú náklady na televíznu reklamu, 40 percent náklady na tlač a zvyšok sú produkčné náklady terénnej kampane. Pred oficiálnou kampaňou minul 120-tisíc eur. Približne 100-tisíc eur dal z vlastných zdrojov samotný Procházka, ostatok boli dary.

Celkové náklady na prezentáciu Milana Kňažka boli 165¤639 eur. Takmer celú sumu hradil z vlastných zdrojov. Počas oficiálneho trvania kampane minul 130 839 eur. Na televízne spoty dal najväčšiu položku 60¤tisíc eur.

Prezidentského kandidáta KDH Pavla Hrušovského vyšli voľby na 85 173 eur. Na svoju propagáciu získal od darcov 113 305 eur. Hrušovského tím zverejnil aj zoznam darcov so sumami. Najväčšiu sumu 15-tisíc eur mu daroval Pavol Faktor, brat bývalého šéfa Všeobecnej zdravotnej poisťovne, sumu 13-tisíc eur dostal Hrušovský od poslanca KDH a exministra zdravotníctva Ivana Uhliarika.

Kandidáti na prezidenta boli podľa zákona povinní odovzdať do 30 dní od volieb ministerstvu financií správu o nákladoch na svoju propagáciu vrátane údajov o daroch. Rezort financií však nemá zo zákona povinnosť tieto správy zverejniť. Takúto povinnosť nemajú ani samotní kandidáti. Je len na ich dobrej vôli, že tak urobia. Analytik Baránek sa preto pýta, pre koho sú vlastne tieto správy určené. „Pre ministerstvo financií? Celý zákon treba zrušiť,“ konštatoval Baránek.

Aj podľa sociológa Haulíka treba hľadať rozumnejšie riešenia. „Všetko okolo kampaní a volieb by sa malo zbaviť rôznych prežitých predstáv o tom, čo funguje a čo nefunguje. Zásadne sa nedá oddeliť oficiálna a neoficiálna kampaň. Skôr by malo zmysel nestavať časové a finančné limity kampane,“ poznamenal s tým, že kľúčové je transparentné financovanie.

Parlament by mal už v máji prijať nový volebný kódex, ktorý pravidlá kampane zjednotí a nanovo upraví. Politológ Michal Horský tvrdí, že zákonodarcovia by si mali všimnúť fakt, že prezidentskí kandidáti míňajú viac peňazí, ako len stanovený finančný strop počas oficiálnej kampane. „Ak nie, tak potom by sa mal finančný limit zrušiť, pretože nevypovedá o tom, čo zákonodarca pôvodne myslel,“ dodal Horský.