Štát si posvieti na autoškoly. Dá im GPS

Vďaka monitorovaciemu systému sa bude dať skontrolovať trasa, ktorú inštruktor so žiakom prešiel. Jazdu si bude môcť žiak aj nahrať a neskôr prezrieť napríklad doma v počítači. Nie je žiadnym tajomstvom, že úroveň autoškôl je rôzna a z niektorých vychádzajú aj nepripravení vodiči. Problémoví sú najmä mladí ľudia od 17 do 24 rokov, ktorí spôsobujú najviac nehôd. Viceprezident Policajného zboru Ľubomír Ábel v televízii nedávno otvorene povedal, že vodiči nemajú patričné dopravné vzdelanie. Nedostatky pri výcviku v autoškolách sa potom prejavujú na nehodovosti.

Monitorovanie odporúča aj Ján Vrábel z katedry cestnej a mestskej dopravy Žilinskej univerzity. Podľa neho zvýši kvalitu základného výcviku. A práve tá je v systéme vzdelávania veľmi dôležitá i podľa dopravného psychológa Karola Kleinmanna: „Študent autoškoly nedostáva kvalitu, ktorá sa v Európe požaduje. Myslím si, že to má vplyv na nehodovosť. Aj keď sa autoškoly bránia, že to tak nie je, vodiči vo veku od 17 do 24 rokov sú najrizikovejší.“

Ministerstvo dopravy predpokladá, že dôslednejšia kontrola autoškôl a zavedenie monitorovacieho systému môžu spôsobiť zánik niektorých zo 770 autoškôl. Podľa Pavla Schebera, projektového manažéra Výskumného ústavu dopravného, existujú totiž tzv. kufríkové autoškoly, ktoré chrlia „polovodičov“. Štát podľa neho dostatočne nekontroluje samotnú výučbu a zameriava sa len na kontrolu predpísaných formalít, ktoré nie je problém obísť. Tak sa môžu do ulíc dostať aj šoféri, ktorí neabsolvujú celý predpísaný výcvik.

A práve GPS by mal v prvom rade zabezpečiť dodržiavanie predpísaných učebných osnov. „Tým by sa určite zvýšila kvalita prípravy frekventantov vodičských kurzov. Zároveň by to malo vplyv aj na zníženie počtu autoškôl, pretože by zanikli nepoctivé autoškoly, ktorých úroveň výcviku je nízka,“ zdôraznil Martin Kóňa, hovorca ministerstva dopravy. Monitorovací systém by podľa neho tiež znížil administratívu, pretože údaje z neho by sa dali použiť aj ako výstup o kurzoch pre štátny dozor. Budovať sa bude v rámci jednotného informačného systému v doprave. Ministerstvo predpokladá, že by mal byť dokončený do konca septembra 2015.

So zavedením GPS však nesúhlasí Andrej Buday, prezident Združenia autoškôl. Podľa neho by to mohlo mať vplyv aj na zvýšenie cien za vodičský preukaz. „Určite, pretože rozsah toho výcviku je veľmi natiahnutý, štruktúra výcviku je z roku 1980, keď ešte žiadny človek nechyroval o podstatných spoločenských zmenách. Toto by malo byť o príprave individuality občana a táto legislatíva to vôbec nezachytila,“ do­dal.

Tvrdí dokonca, že by mohlo ísť azda aj o obmedzovanie občianskej slobody. „Ústava zaručuje slobodu pohybu. Nesúhlasím s tým, aby niekto monitoroval napríklad môjho syna počas jázd v autoškole. Prečo? Nenaráža zisťovanie toho, kde sa nachádza, na princípy ústavy?“ pýta sa.

Niektoré autoškoly už zariadenia GPS majú a pochvaľujú si ich. „Môžem inštruktorom hovoriť, čo budú so žiakmi skúšať, ale ako majiteľ autoškoly som vôbec nevedel, čo sa na výcviku skutočne deje. Odkedy sme GPS zaviedli, máme absolútny prehľad o tom, ako ktorý inštruktor robí výcvik. Zistili sme, že niektorí jazdili po tej istej trase na koniec Bratislavy a naspäť. Vôbec nezohľadňovali postupnosť výcviku, aby sa žiak dostával do novej a novej situácie. To sme zmenili,“ vraví Pavel Hlinka, majiteľ autoškoly Prima v Bratislave.

Systém GPS v tejto autoškole zaviedli pred viac ako 4 rokmi. Prvotná investícia bola asi 400 eur na jedno vozidlo. Keď vymieňali autá, GPS preložili do nového. Mesačné náklady teraz predstavujú asi 10 eur na jedno auto. Hlinka poukazuje na to, že nejde len o kontrolu inštruktora, výhodou je, že aj žiak sa môže k svojej jazde vrátiť. Keď jazdí, nemôže sa príliš pozerať po okolí, sústreďuje sa na jazdu. Ale keď príde domov a sadne si k počítaču, môže si ju spätne celú prežiť a znova si pozrieť, ako sa mal na ktorej križovatke zaradiť. Môže sám zhodnotiť, čo mu prináša výcvik.

„Autoškoly bez GPS nemajú žiadnu možnosť, ako kontrolovať inštruktorov. Ani žiak nemá šancu skontrolovať kvalitu výcviku. Je veľmi málo autoškôl, čo majú zavedené GPS. Rozprával som sa s viacerými kolegami, potvrdili mi, je to dobré, že to tiež zavedú, ale až keď to bude povinné. Prečo by si vraj mali na seba pliesť bič, keď nemusia,“ dodal Hlinka.

Samotní vodiči často pociťujú medzery v príprave. „Učili sme sa zaparkovať priečne, ale ani raz mi inštruktor nevysvetlil, ako mám zaparkovať pozdĺž cesty, do medzery medzi dve autá. Keď som začal jazdiť a prišiel som do takejto situácie, vôbec mi to nešlo. Doteraz s tým mám problémy,“ vraví Martin z okresného mesta na strednom Považí.

„V autoškole sme vôbec nepredbiehali. Nechodili sme na diaľnicu alebo väčšie cesty a tak som nemala žiadnu skúsenosť so zaraďovaním sa z jedného pruhu do druhého. Keď už som šoférovala sama, zo začiatku som nevedela odhadnúť, či je auto za mnou v dostatočnej vzdialenosti, aby som sa mohla zaradiť. Najprv som teda jazdila veľmi pomaly a pozorovala som, ako šoférujú iní a potom to skúšala. Takisto som sa v autoškole nedozvedela nič o šmyku,“ hovorí o svojich šoférskych začiatkoch Iveta z malého mesta v Trnavskom kraji.

Aj poznatky Výskumného ústavu dopravného v Žiline sú také, že súčasná príprava vodičov v autoškolách je vhodná len pre určitú skupinu ľudí. Sú takí, ktorí majú vlohy na to, aby poznatky z autoškoly primerane premietli do praxe, iným však základný výcvik nestačí.

„Súčasný výcvik pokrýva možno nadpriemerného vodiča. Priemerní alebo slabší frekventanti však nie sú zvyknutí na sebahodnotenie a prípadné dokúpenie si dodatočných jázd, ktoré by zvýšili ich praktické zručnosti. Pritom absolútna väčšina súčasných absolventov autoškôl je o sebe presvedčených, že sú ihneď po skúškach dokonalými vodičmi. Nepoznajú hranice ani svoje, ani svojich vozidiel, často ich preceňujú, čo vedie k vzniku mimoriadne závažných dopravných nehôd,“ vraví Pavel Scheber, projektový manažér Výskumného ústavu dopravného.

Buday však tvrdenie, že za dopravné nehody môže zlá výchova vodičov v autoškolách, odmieta. Vraví, že vážnych dopravných nehôd pribúda, a tak sa hľadajú vinníci, ktorými majú byť autoškoly. „Polícia vedie podrobné štatistiky dopravných nehôd a žiadna taká príčina v týchto štatistikách neexistuje,“ povedal Andrej Buday. Nehodu v prevažnej väčšine zapríčiní človek, napríklad riskantnou jazdou, bezohľadnosťou, nerešpektovaním predpisov. A to už podľa neho je otázka celkovej výchovy človeka. „Otázka úrovne autoškôl rezonuje už dlho. Treba však pripomenúť, že ryba smrdí od hlavy, pretože predpisy sú celoštátne a niekto ich schvaľuje,“ pripomína psychológ Karol Kleinmann. Autoškoly podľa neho výrazne zaostávajú v oblasti metodiky a techniky výučby. Tá by nemala byť len o tom, aby sa žiak učil naspamäť predpisy a križovatky. Ľudská pamäť je nastavená skôr na obrazové vnímanie. Človek si ľahšie zapamätá a potom pre prax lepšie využije, keď to vidí, napríklad premietaním cez dataprojektor, ako keď to má niekde v učebniciach, hoci aj s obrázkom.

Rezort dopravy priznáva, že chyba je v celkovom systéme vzdelávania vodičov. Preto je ministerstvo povinné v tomto roku prehodnotiť systém vzdelávania vodičov a porovnať ho so systémami v okolitých štátoch. Na Slovensku máme jednofázový výcvik, ktorý pozostáva z absolvovania teoretickej a praktickej výučby a následnej skúšky na získanie vodičského oprávnenia. Niektoré štáty EÚ prechádzajú na viacfázový systém vzdelávania. Napríklad susedné Rakúsko zaviedlo viacfázový systém v roku 2003 a už tri roky po jeho zavedení zaznamenali 36-percentný pokles nehodovosti u mladých vodičov.