Šetrenie na dôchodok ľudia stále podceňujú

Sporenie na dôchodok nie je pre nich prioritou, s odloženými peniazmi mienia skôr pokryť nepredvídané výdavky alebo chcú zabezpečiť svoje deti. Dokázal to prieskum Prognostického ústavu SAV, ktorý urobil s agentúrou Focus.

„Hoci priemerný vek dožitia výrazne rastie, podceňujeme počet rokov strávených v penzii,“ tvrdí Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV. Uvedomiť si, že starobným dôchodcom môže byť každý z nás aj niekoľko desaťročí, považuje za veľmi dôležité. S vyšším vekom totiž obvykle stúpa aj miera odkázanosti a rastú finančné tlaky na dôchodcu či jeho blízkych.

Spoliehať sa, že „štát sa postará“, považujú odborníci za vážnu chybu. Varujú, že s penziami z prvého dôchodkového piliera to bude čoraz horšie. Mnoho síce závisí od výkonu ekonomiky, výšku z neho vyplácaných dôchodkov však bude určite tlačiť dolu nepriaznivý demografický vývoj, keďže čoraz menej pracujúcich do Sociálnej poisťovne prispieva na čoraz viac penzistov.

„Suma štátneho dôchodku bude postupne klesať, čo je výzva pre mladých, aby si viac sporili,“ zdôrazňuje Baláž. Ak je dnes dôchodok vyplácaný z prvého piliera na úrovni asi 46 percent hrubej mzdy, v budúcnosti to podľa neho môže byť len 30 či 28 percent.

Druhý pilier, fungujúci len na báze zásluhovosti, zase trpí ustavičnými zásahmi jednotlivých vlád. Naposledy ho súčasný kabinet oslabil znížením odvodových percent, čiže z neho možno očakávať aj nižšie „súkromné“ dôchodky.

„Ľudia by sa nemali spoliehať len na základné penzijné schémy. Treba byť aktívnejší, viac individuálne sporiť a úspory diverzifikovať do rôznych produktov. Skôr však konzervatívnych ako rizikových,“ odporúča riaditeľ INEKO Peter Goliaš.

Podľa sociologičky Sylvie Porubänovej budú aj komerčné poisťovne ponúkať mladým čoraz viac produktov s benefitmi, ktoré by im mohli odkladať na dôchodok. „Kto je finančne gramotný, ten chápe, že spoľahnúť sa musí iba na seba. Otázne je, koľko si naozaj môžeme dovoliť šetriť. Mnoho rodín vie sotva pokryť základné potreby,“ uvažuje Porubänová.

V prvom pilieri navyše súčasná vláda zavádza stále viac solidarity ako zásluhovosti. Na tomto základe sa vypočítajú vyššie dôchodky ľuďom, ktorí dnes zarábajú menej ako priemernú mzdu. A naopak, menej sa ujde tým, ktorí zarábajú viac ako 1,25-násobok priemeru.

Prepočtové koeficienty sa každoročne budú meniť, a to v neprospech dobre zarábajúcich, čiže zároveň tých, ktorí si na „štátny“ dôchodok odviedli do Sociálnej poisťovne najviac peňazí. Už dlhšie sa tiež hovorí o zavedení maximálneho dôchodku z prvého piliera, uvažuje sa o hranici priemernej mzdy.

Čoraz väčšie potláčanie zásluhovosti už kritizujú aj odborári. „Rovnostárstvo a príliš vysoká miera solidarity demotivujú vyššie príjmové skupiny,“ vyhlásil šéf Konfederácie odborových zväzov Jozef Kollár.

O tom, že Slováci sú v otázke zabezpečenia sa na dôchodku neveľmi zodpovední, svedčia aj výsledky prieskumu, ktorý Prognostický ústav urobil v spolupráci s agentúrou Focus. Zúčastnila sa na ňom reprezentačná vzorka 627 pracujúcich respondentov, vo veku 40 až 61 rokov a v rozmedzí štyroch príjmových skupín.

Prieskum potvrdil, že ľudia nemajú jasnú predstavu o tom, aký bude ich finančný komfort v dôchodku. Nedokážu ani len odhadnúť, koľko rokov v ňom strávia. „Vysoko tento odhad podceňuje najmä kategória vzdelaných žien,“ upozorňuje Baláž.

Súvisí to podľa neho s tým, že ženy všeobecne žijú dlhšie a pri vyššom vzdelaní sa u nich predpokladá aj nižšia fyzická opotrebovanosť. „Napriek tomu si myslia, že po dovŕšení 62 rokov budú žiť v priemere asi 16 rokov. V skutočnosti je to však asi o šesť rokov viac,“ uvádza.

Len 18 percent domácností si podľa výsledkov prieskumu budúcnosť plánuje v horizonte dlhšom ako dva roky. A len 1,9 percenta z nich sa zaujíma aj o to, čo bude o 10 rokov. Viac ako šesť percent ich neplánuje vôbec.

Slováci všeobecne málo sporia a konkrétne sporenie na dôchodok pre nich nie je žiadna priorita. Respondenti uvádzali, že z platu by si radi odkladali zhruba 18 až 20 percent, ale reálne si sporia len päť až deväť percent.

„Až 80 percent oslovených chce úsporami kryť predovšetkým nepredvídané výdavky či zabezpečiť deti a rodinu,“ hovorí Baláž. Sporenie na starobu ako dôležitý motív uvádza podľa neho najmä najsilnejšia príjmová skupina so zárobkami nad 850 eur, kým skupina do 450 eur tento motív skôr podceňuje.

Málo si tiež uvedomujeme, že odchodom do dôchodku nezanikajú naše dlhy. Pritom až 30 percent respondentov priznalo, že si aspoň raz požičali peniaze z nebankovky. Dokonca tak urobilo aj 14 percent ľudí so zárobkami nad 850 eur.

Predstava slovenských občanov o tom, koľko dostanú na dôchodku od Sociálnej poisťovne, je pomerne realistická. Zväčša správne odhadujú, že čo sa týka novopriznaného dôchodku, je to asi 55 percent hrubej či 65 percent čistej mzdy. No zároveň priznávajú, že by potrebovali asi o 150 eur viac.

O to slabší je však ich odhad, koľko peňazí dostanú z druhého investičného piliera. Na konkrétnu otázku, s akou anuitou môže počítať muž, ktorý si v ňom nasporil 6 000 eur, správnu odpoveď, teda, že asi 30 eur, uviedla necelá tretina respondentov prieskumu.

„Potvrdilo sa tiež, že keby sa peniaze z druhého piliera ľuďom vyplatili naraz, väčšinu z nich by minuli na iné veci, ako zabezpečenie na dôchodku,“ konštatuje prognostik.

Aj v prieskume však oslovení podľa neho vyjadrili presvedčenie, že ich úspory v druhom pilieri by mali byť garantované ústavným zákonom. „Neprajú si, aby z nich boli plátané diery v štátnom rozpočte,“ uzatvára Baláž.