Nákaza pochádzala z ovčieho mlieka, na zvieratá ju preniesli kliešte.
Príkaz chovateľom, aby dali analyzovať bezpečnosť mlieka, vydala veterinárna správa. Rozšírenie kliešťovej encefalitídy už považuje za epidémiu. „Toto opatrenie sme zaviedli, aby sme ochránili spotrebiteľov i chovateľov. Chceme totiž minimalizovať riziko ochorenia ľudí po konzumácii ovčích syrov,“ zdôvodnil vyhlásenie núdzového stavu šéf Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš.
S diagnózou kliešťovej encefalitídy bolo hospitalizovaných šesť ľudí, medzi nimi tri deti. Príznaky sa začali prejavovať po konzumácii ovčieho syra na salaši v okrese Ružomberok. Ochorenie u všetkých malo podľa lekárov bežný priebeh bez vážnejších stavov.
Napriek nákaze ľudí však majiteľka dvoch dojných ovečiek na severe Slovenska príkaz štátu na vykonanie rozborov vníma ako šikanovanie. „Tá analýza stojí 50 eur. Za takú sumu tu kúpim dospelú ovcu,“ podotýka chovateľka, ktorá nechce, aby jej meno bolo zverejnené.
Podľa Bíreša je však opak pravdou. „Ak si niekto kúpi syr, ochorie na encefalitídu a skončí na niekoľko týždňov v nemocnici, predajca mu bude musieť preplatiť práceneschopnosť. Treba si preto zvážiť, či obetovať zisk z predaja niekoľkých kilogramov syra a zaručiť, že mlieko neobsahuje škodlivé vírusy,“ argumentuje šéf veterinárnej správy.
Druhou možnosťou ako zaručiť bezpečnosť mlieka, je vykonať pasterizáciu alebo prevarenie. Malí predajcovia, ktorí majú zaregistrovaný predaj mlieka z dvora, však tento variant využiť nemôžu. Predávať totiž môžu iba surové, čiže nijako nespracované mlieko, pričom by mali všetkých odberateľov upozorniť, aby ho doma tepelne ošetrili.
Podľa virologičky Jely Mistríkovej však bezpečná nie je ani bryndza, ktorá pochádza zo syrov vyrobených z nepasterizovaného ovčieho mlieka. Vírusy spôsobujúce encefalitídu totiž nezničí ani kvasenie, ktorým musí prejsť syr pred spracovaním na bryndzu. „Vírus odoláva aj nízkemu pH, ktoré vzniká pri fermentácii. Môže sa preto prenášať aj maslom, žinčicou či tvarohom. Zlikviduje ho iba zohriatie na 65 stupňov Celzia počas 10 minút,“ podotýka virologička z Katedry mikrobiológie a virológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského. Ako príklad uvádza experimenty po epidémii kliešťovej encefalitídy v okolí Rožňavy, ktorá vypukla v päťdesiatych rokoch minulého storočia.
Kliešťovú encefalitídu, čiže zápal mozgových blán, prenášajú na človeka kliešte, ktoré môžu chorobu preniesť aj na zvieratá. Nákaze sú vystavené najmä pasúce sa kozy, kravy či ovce, u ktorých sa vírus vylučuje do mlieka.
Ochorenie sa u človeka spočiatku prejavuje podobne ako chrípka. Chorý pociťuje bolesti hlavy, trpí zvýšenou teplotou, pokašliavaním, sťaženým dýchaním, nechutenstvom. V prípade podozrenia na zápal mozgových blán je možné diagnostikovať ochorenie vyšetrením krvi. Keďže liek na toto ochorenie neexistuje, je úlohou imunitného systému, aby sa s ním vyrovnal. Pobyt v nemocnici s touto diagnózou trvá približne dva aj viac týždňov, potom nasleduje asi mesiac doliečovania. Pacienti v nemocnici dostávajú infúzie.
Podľa šéfa veterinárnej správy bol doteraz prenos vírusu na človeka z ovčích mliečnych výrobkov menej zvyčajný. Kliešte totiž zvyčajne uprednostňovali ako svojho hostiteľa divú zver a ovciam sa pre veľký objem vlny vyhýbali. „Po nedávnej relatívne teplej zime sú však premnožené,“ podčiarkuje Bíreš a dodáva, že veterinárna správa bude sledovať nákazovú situáciu a podľa výsledkov rozborov prijme ďalšie rozhodnutia.