Mnohí penzisti zostali aj v marci bez príspevku na bývanie

Cesta k príspevku na bývanie je pre mnohých dôchodcov žijúcich z príjmu pod hranicou životného minima naďalej zarúbaná.

11.05.2014 20:00 , aktualizované: 12.05.2014 07:00
Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny Foto: ,
Marcové štatistiky Ústredia práce preukázali, že o príspevok na bývanie mohlo od januára prísť až okolo desaťtisíc penzistov.
debata (6)

Aj keď marcové štatistiky Ústredia práce sú oproti februárovým mierne priaznivejšie, znovu preukázali, že oň od januára mohlo prísť až okolo desaťtisíc penzistov.

Spôsobila to novela zákona o hmotnej núdzi, ktorá počnúc februárom podmienila nárok na príspevok dodaním viacerých potvrdení. Napríklad seniori žijúci u príbuzných, ktorým predtým darovali svoj dom či byt, musia po novom preukazovať, že v ňom majú právo dožitia.

Prečítajte si glosu Martina Krna Štát nezbohatne.

„Súhlasíme s tým, aby sa zaviedol poriadok a aby starých ľudí nikto z ich domova nesmel len tak vyhodiť. Aj médiá predsa už neraz poukázali na tragédie tých občanov na dôchodku, ktorí sa náhle ocitli bez strechy nad hlavou – a právne bolo všetko v poriadku,“ hovorí predseda Jednoty dôchodcov Slovenska Ján Lipiansky. Na druhej strane však pripúšťa, že voči nemajetným penzistom by štát mohol byť ústretovejší. „Nemal im hneď siahať na príspevok. A mohol ich odbremeniť od poplatkov za úkony, ktorými si doklad musia zabezpečiť,“ konštatuje.

Na potvrdenie možnosti dožitia si penzista musí na katastri zriadiť vecné bremeno, k čomu potrebuje prinajmenšom kolok za 66 eur. Prípadné právne služby ho stoja ďalších asi 100 eur, väčšinou platí aj cestovné na katastrálny úrad. Zápis do katastra v štandardnej lehote pritom trvá 30 dní, čo môže znamenať stratu jedného alebo viacerých príspevkov.

„Ak musí dôchodca pre získanie príspevku obetovať napríklad tretinu svojich mesačných nákladov, je pochopiteľné, že sa ho vzdá, pretože by nemal dosť peňazí na zabezpečenie ďalších nevyhnutných nákladov,“ tvrdí nezaradený poslanec Miroslav Beblavý. Varuje, že takí dôchodcovia prídu o sumu niekoľkých príspevkov aj vtedy, keď doklad odovzdajú a úrady práce im peniaze doplatia spätne.

„S úhradou výdavkov spojených s vybavením dokladu by penzistovi mali pomôcť noví majitelia jeho nehnuteľnosti. Ak tak neurobia, vzniká podozrenie, že sa ho chcú zbaviť a uprieť mu možnosť dožitia. Je to prvý signál, že by sa mal obávať a rýchlo konať,“ mieni šéf združenia dôchodcov Lipiansky.

Podľa Beblavého sú však dnes nízkopríjmoví dôchodcovia všeobecne nútení vyvíjať priveľké aktivity na získanie akejkoľvek pomoci v hmotnej núdzi. Zmeniť by to mohla malá novela zákona, ktorú predložil do parlamentu. Stanovila by minimálny dôchodok a ten by mal patriť ľuďom, ktorí boli dôchodkovo poistení aspoň 40 rokov, a to v sume minimálne 300 eur pre jednotlivca alebo 500 eur pre dvojicu.

„Zavedením inštitútu minimálneho dôchodku by sa podobné problémy odstránili, pretože dôchodca s potrebnou dobou poistenia by mal nárok na stabilný príjem aj bez potreby ďalšej aktivity smerom k štátu,“ hovorí poslanec.

Problém by podľa neho mohol vyriešiť aj nový katastrálny zákon, ktorý už prešiel pripomienkovým konaním. Mal by oslobodiť od poplatkov tých ľudí, ktorí robia vklad do katastra pre potreby získania sociálnych dávok. „Takúto pripomienku som vzniesol, uvidíme, či si ju tvorcovia zákona osvoja,“ potvrdil Beblavý.

Ešte v januári príspevok na bývanie dostávali automaticky tí dôchodcovia, ktorí dovŕšili 62 rokov a zároveň poberali takú nízku penziu, že padli do hmotnej núdze. V prvom mesiaci tohto roka tak štát dávku vyplatil viac ako 15-tisíc ľuďom tejto cieľovej skupiny. Vo februári, po sprísnení požiadaviek, ich už bolo len 29 a v marci 21.

Nie všetci dôchodcovia v hmotnej núdzi však o peniaze naozaj prišli. Až niekoľko tisíc sa ich mohlo presunúť do iných štatisticky sledovaných skupín poberateľov príspevku, ktoré už nerozlišujú vek ani dôvod nároku. Celkovo počet všetkých ľudí poberajúcich príspevok na bývanie v marci oproti januáru klesol takmer o 7 800 a dá sa predpokladať, že veľký podiel na tom malo spomenuté opatrenie. Analýzou všetkých štatistických údajov možno dospieť k odhadu, že dôchodcov bez príspevku zostalo asi 8– až 11-tisíc.

Na Slovensku žije s dôchodkom pod hranicou životného minima asi 120-tisíc penzistov. Štát im preto príjem dorovnáva zo systému dávok a príspevkov v hmotnej núdzi. Patrí k nim aj príspevok na bývanie, ktorý sa, hoci životné náklady stále rastú, už roky vypláca v nezmenenej sume 55,80 eura pre jednotlivca alebo 89,20 eura pre viacčlennú domácnosť. Vlani úrady práce vyplácali mesačne vyše 16-tisíc príspevkov chudobným dôchodcom, v januári ich zhruba tisíc ubudlo. Spôsobil to najmä fakt, že po valorizácii penzií prestali spĺňať podmienky na vyplácanie dávky.

Nárok na príspevok na bývanie

  • Novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi zvýšila adresnosť príspevku na bývanie nutnosťou zdokladovať, že dôchodca, ktorý ho poberá, je: vlastník alebo spoluvlastník bytu alebo rodinného domu, nájomca bytu, rodinného domu alebo obytnej miestnosti v ubytovni či penzióne, alebo má právo doživotného užívania nehnuteľnosti doložené listom vlastníctva s vecným bremenom.
  • Týmto spôsobom museli aj doteraz s výnimkou dôchodcov (vyňatých z povinnosti v roku 2009 za druhej Dzurindovej vlády) dokladovať nárok všetky ostatné skupiny poberateľov dávok – novelou sa povinnosť iba opätovne vztiahla aj na penzistov.
  • K 31. decembru 2013 úrady poskytovali príspevky na bývanie 15 800 dôchodcom. V januári ich bolo asi 15,5 tisíca, vo väčšine prípadov nárok na príspevok stratili v súvislosti s valorizáciou penzie a prekročením príjmovej hranice. Vo februári mohlo z tohto titulu stratiť nárok na túto dávku zhruba 9-tisíc až 12,5 tisíca penzistov. V marci sa situácia trochu zlepšila, no bez dávky ich stále zostáva asi 8– až 11-tisíc.

    ZDROJ: Novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi a ÚPSVaR

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #peniaze #Dôchodcovia #zákon o hmotnej núdzi #príspevok na bývanie