Kvalifikovaní farmári či potravinári v praxi chýbajú už teraz. Aj napriek tomu, že počet roľníckych družstiev za roky klesol, tie, ktoré zostali, tvrdia, že prácu pre nich majú. Pred dvadsiatimi rokmi z učilíšť a stredných poľnohospodárskych škôl podľa predsedu roľníckeho družstva v Bzovíku Juraja Petruša vychádzali absolventi, ktorí boli okamžite použiteľní. "Vedeli odšoférovať traktor či kombajn, mali všetky potrebné odborné preukazy.
Dnes, ak ich chcú mať, musia si ich zaplatiť oni alebo ten, kto ich zamestná. Všetko je to nadstavba, ktorá je veľmi drahá. Aj to mladých zrejme odrádza," naznačuje Petruš, ktorý je tiež predsedom Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Krupine. V bzovíckom družstve by potrebovali stredoškolských absolventov. Najmä v živočíšnej výrobe ich nahrádzajú ľuďmi s iným vzdelaním, ktorí majú blízky vzťah ku zvieratám. „Vekový priemer máme okolo 40 rokov, ale tí dvadsiatnici, na ktorých by sme mohli do budúcnosti stavať, nám už chýbajú,“ dodal Petruš.
Poľnohospodárske a potravinárske odbory, kde chýbajú absolventi
- potravinárstvo – zameranie potravinár-kvalitár
- mäsiar
- pekár
- mlynár-cestovinár
- biochemik – zameranie mliekarenská výroba
- agropodnikanie – zameranie farmárstvo
- záhradníctvo – zameranie záhradná a krajinárska tvorba
- vinohradníctvo a ovocinárstvo – zameranie prevádzka
- poľnohospodár – zameranie mechanizácia
- rybár
- chovateľ – zameranie chov oviec
ZDROJ: ministerstvo školstva
V súčasnosti je na Slovensku 76 stredných odborných škôl zameraných na poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a rozvoj vidieka a 89 so zameraním na potravinárstvo. Za posledné štyri roky počet študentov poľnohospodárskych odborov klesol o viac než 1 200, pri potravinárskych takmer o tristo. „Trend určitého poklesu sa dá predpokladať aj v budúcom školskom roku,“ myslí si hovorca ministerstva školstva Michal Kaliňák.
Nedostatok absolventov sa prejavuje vo viacerých odboroch, ako je farmárstvo, mäsiar, pekár či chovateľ oviec. Dôvodov, prečo je to tak, je viacero. „V ponuke je veľké množstvo stredných škôl s rôznymi odbormi štúdia, ktoré sa z pohľadu žiakov a rodičov javia atraktívnejšie ako práca v poľnohospodárstve a bez väčších problémov sa na ne dostanú. Svoju negatívnu úlohu zohráva aj nepriaznivý demografický vývoj a stav poľnohospodárskych podnikov,“ zhrnul Kaliňák.
Nízky záujem o tieto odbory spôsobil zánik alebo zlučovanie škôl, niekde aj zmenu obsahu štúdia. Prívlastky potravinárska či poľnohospodárska takmer úplne vymizli. Názvy už totiž nevystihovali ich zameranie, pretože sa podľa Kaliňáka v prevažnej miere začali orientovať na služby či gastronómiu.
„Mladí idú tam, kde sa dá zarobiť. Ak niekto na vidieku prosperuje z hospodárstva, ktoré si vybudoval s rodičmi alebo sám, tak má nasledovníkov. Máme deti z farmárskych rodín, s ktorými je radosť robiť. Vedia, čo chcú, a nie sú tu preto, že sa inde nedostali. Ak sú však nútení žiť z minimálnych miezd kdesi na družstve a robiť od svitu do mrku, sotva to niekoho priláka,“ hodnotí situáciu riaditeľ Strednej odbornej školy Pod Bánošom v Banskej Bystrici Pavel Fiľo.
Ako klesajú počty absolventov
Kým v školskom roku 2010/2011 v študijných a učebných odboroch poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a rozvoj vidieka študovalo 6 279 žiakov, v tomto školskom roku je to 5 058. V potravinárskych odboroch sa počet žiakov od septembra 2010 znížil z 3 649 na terajších 3 388.
Prax si dnes vyžaduje ľudí, ktorí zvládnu najmodernejšie stroje a technológie. „Byť dnes poľnohospodárom znamená byť naozaj vzdelaný. Aj práca v dojárni ide už cez počítače. Na druhej strane podnikanie v poľnohospodárstve je to najväčšie riziko, pretože závisí od počasia, a to je nevyspytateľné,“ dotvára obraz učiteľka Jana Bočkayová zo Strednej odbornej školy v Topoľčanoch.
Podľa Fiľa záujem družstiev o stredoškolských absolventov prevyšuje ponuku a dostávame sa do situácie, že na obsluhu státisícových strojov a zariadení nebude odborníkov. „Pokiaľ zamestnávatelia aktívne nevstúpia do škôl, nebudú ovplyvňovať obsah učiva a zúčastňovať sa na odbornej stránke vzdelávania, teda na praxi, ako to bolo kedysi, dovtedy nebudú spokojní ani oni ani my. Sme na jednej lodi, ak nebudú prispievať na vzdelávanie, čoskoro nebudú mať absolventov,“ hovorí. Podľa neho nie je možné, aby súčasné poľnohospodárstvo existovalo bez vzdelaných ľudí. „Už to nie je o tom, že sa niečo naučíš doma, sú to veľmi sofistikované činnosti,“ dodáva Fiľo.
Hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Stanislav Nemec potvrdzuje, že bez spolupráce škôl so zamestnávateľmi sa situácia len ťažko zmení. Prepojenie škôl s praxou komora v súčasnosti rieši cez projekt, v rámci ktorého by aj zamestnávatelia mali predložiť konkrétne návrhy na zmeny v odbornej príprave žiakov, diskutovať sa bude o tom, ako zvýšiť podiel praxe na odborných školách, ale aj o tom, ako by sa mali upraviť učebné osnovy a aký by mal byť profil absolventa.
Rezort školstva pripravuje zmenu zákonov, ktoré by mali riešiť zapojenie podnikov do vzdelávania. Platiť by mali už od septembra 2015. Od zmien očakáva lepšie uplatnenie absolventov na trhu práce. V súčasnosti o nich rokujú s firmami. „Diskutuje sa aj o spôsobe motivácie zamestnávateľov pre ich vstup do odborného vzdelávania a prípravy s prvkami duálneho vzdelávania,“ dodal hovorca rezortu. S týmito zmenami súvisí aj nové financovanie odborov. Tie, ktorých absolventi na trhu práce chýbajú, by mal v budúcnosti podľa návrhu ministerstva štát podporiť štedrejšie.
Sociológ Stanislav Buchta si myslí, že zvýšiť by sa mali aj platy. Tie súčasné pre mladých nie sú atraktívne. „Na prvom mieste je pretrvávajúce mzdové podhodnotenie. Mzda v poľnohospodárstve v priemere dosahuje zhruba 626 eur, čo sú tri štvrtiny priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Spolu so zložitým pracovným režimom a podmienkami, zvlášť v zastaraných prevádzkach, to určite nemotivuje mladých ľudí, aby sa práca v družstve stala ich celoživotným povolaním,“ hovorí.
Iná je situácia pri individuálnych farmároch. „Vlastnícka motivácia a rodinné väzby k hospodárstvu sú také silné, že odstraňujú všetky nevýhody zamestnania v rastlinnej a živočíšnej výrobe. Možnosť vyššieho zamestnania vidím práve v tomto sektore,“ dodáva sociológ.
Mladí farmári vedia, čo chcú
Zootechnik v družstve, vlastná väčšia farma či aspoň farmička. Také sú predstavy stredoškolákov, ktorí sa rozhodli vydať na cestu poľnohospodára. Vedia, čo ich čaká, zvlášť tí, čo sú so zvieratami a pôdou spojení od malička. Minulý týždeň si merali sily na celoslovenskej súťaži Mladý ekofarmár aj v praktických zručnostiach.
Maturant Patrik Trnka zo Strednej odbornej školy v Pruskom si poľnohospodárstvo vybral cielene a najviac ho baví živočíšna výroba. „Možno ma to láka aj preto, že poľnohospodárstvo v dnešnej dobe upadá a mladí ľudia sa do neho nehrnú. Doma tiež chováme a od malička mám k tomu vzťah. Od šiestej triedy som vedel, že chcem ísť na túto školu, chodil sem aj môj brat,“ vysvetľuje. Na vysokú školu sa nechystá, chcel by sa zamestnať ako zootechnik v družstve. „V našej obci, v Dohňanoch, máme družstvo. Bol by som rád, keby som tam mohol pracovať,“ hovorí Patrik o svojich plánoch.
Tretiak Andrej Lóh priznáva, že škola s poľnohospodárskym zameraním, bola pre neho tou najlepšou voľbou. „Od malička som bol vedený k zvieratám. Starí rodičia celý život pracovali v družstve, doma majú tiež hospodárstvo a aj teta je zootechnička,“ zdôvodňuje svoje pohnútky. Je študentom Strednej odbornej školy Pod Bánošom v Banskej Bystrici, kde sa minulý týždeň stretlo 24 žiakov z jedenástich stredných odborných škôl na celoslovenskom kole súťaže Mladý ekofarmár, zameranej na mlieko. Súperili v teoretických vedomostiach, ale aj v praktických zručnostiach od laboratórnych rozborov, posudzovania kvality až po ukážky dojenia.
Andrej študuje odbor podnikateľ pre rozvoj vidieka, v rámci ktorého majú aj živočíšnu výrobu. A práve na ňu sa v budúcnosti plánuje zamerať. „Chcel by som si založiť vlastnú farmu a ukázať, že sa dá hospodáriť aj napriek problémom, ktoré v poľnohospodárstve sú a že sa dá vyžiť aj zo živočíšnej výroby. Sústredil by som sa na slovenské plemená, lebo ich je veľa ohrozených, či už sú to kravy, alebo ovce, a tieto treba zveľaďovať,“ hovorí. V štúdiu by chcel pokračovať aj na poľnohospodárskej vysokej škole.
S poľnohospodárstvom spája svoju budúcnosť i tretiačka Ľubica Oršulová zo Strednej odbornej školy veterinárnej v Nitre. „Som z dediny, odjakživa sme chovali husi, králiky, sliepky, ja som sa jednoducho do toho narodila. Veľmi ma baví práca so zvieratami a určite som vedela, do čoho idem. Že to nebudú len mačičky a psíci, ale že tam bude aj hnoj,“ hovorí s pobavením. Aj ona chce ísť na vysokú školu, čo ďalej, ešte úplne presne ujasnené nemá. „Možno by to mohla byť aj nejaká farmička, kde by sme vyrábali vlastné výrobky, ale je dosť nákladné a náročné to rozbehnúť. Jedno však viem, mojím cieľom je pracovať v poľnohospodárstve,“ dodáva.