Podľa prvej verzie by mali bezúhonnosť sudcov preverovať tajná služba a polícia. Sudcovia by tak neprešli plošnými bezpečnostnými previerkami Národného bezpečnostného úradu, ale o ich spoľahlivosti by rozhodovala Súdna rada práve na základe podkladov získaných od polície a tajnej služby. Táto verzia predpokladá, že overovanie spoľahlivosti by sa dotklo všetkých sudcov, nielen nových.
Druhá možnosť je, že bezpečnostná spoľahlivosť sa bude overovať iba u kandidátov na sudcov. Tu by mohol kandidátov preverovať NBÚ ako pri bezpečnostných previerkach ešte predtým, ako ich vymenuje prezident.
Sudcovia s previerkami nesúhlasia, považujú ich za zásah politikov do nezávislosti súdnej moci. Už dávnejšie avizovali, že v prípade, ak by previerky parlament schválil, obrátia sa na medzinárodné inštitúcie.
Premiér Robert Fico počas víkendu v diskusnej relácií RTVS pripustil, že do preverovania sudcov budú zapojené všetky inštitúcie, ktoré dnes zabezpečujú previerky. „Ak chceme o sudcoch konkrétne informácie, musia byť do toho zapojené všetky inštitúcie, ktoré dnes zabezpečujú previerky, aby Súdna rada, ktorá rozhoduje, či sudca bude, alebo nebude v talári, mala informácie o správaní sudcu, jeho účtoch, kontaktoch, s kým sa stýka, aké má známosti,“ vysvetlil premiér.
Ivan Šimko (KDH), ktorý pripravuje podklady na rokovania, hovorí o preverovaní oboch skupín, teda kandidátov aj už vymenovaných sudcov. Potvrdil, že pre každú by platil iný režim. Lustrovanie kandidátov na sudcov by sa konalo podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností. Podklady by mohla Súdna rada získať od NBÚ, polície a tajných služieb.
Naopak, u 1 400 sudcov by sa ich spoľahlivosť mohla overovať podľa zákona o ochrane verejného záujmu. „Tento zákon platí pre všetkých ústavných činiteľov aj sudcov Ústavného súdu. Mohol by sa teda rozšíriť aj o sudcov 62 všeobecných súdov,“ navrhol Šimko.
V tomto prípade by sa navrhovatelia vyhli retroaktivite, sudcov by preveroval súdny orgán na základe podkladov, ktoré musia už dnes odovzdávať napríklad politici či ústavní sudcovia. Či tento návrh predloží KDH na piatkovom rokovaní, Šimko nevie. Predseda KDH Ján Figeľ reagoval, že pracujú na tom, aby overovanie bezpečnostnej spoľahlivosti platilo pre všetkých sudcov.
„Ide o to, aby to bolo prijaté ústavne prijateľnou formou a politický priechodné,“ reagoval Figeľ v RTVS. Zopakoval pritom, že aj vláda Ivety Radičovej mala v programovom vyhlásení zámer „nejakým spôsobom“ zaviesť previerky pre všetkých sudcov.
Fico aj Figeľ zároveň potvrdili, že prezidentovi zostane kompetencia vymenovať členov Súdnej rady, tak ako to platí v súčasnosti. Hoci v návrhu novely ústavy, ktorý je v parlamente, by prezident o túto možnosť mal prísť a právo navrhovať členov Súdnej rady ba mala mať už len vláda a parlament.
O novele by sa malo hlasovať už na konci schôdze Národnej rady SR, ktorá sa začína dnes. Počas rokovania tak budú poslanci musieť schváliť pozmeňujúci návrh, aby do novely vrátili prezidentovi právomoc vymenovať členov Súdnej rady.
Súčasťou ústavných zmien je aj zrušenie trestnoprávnej imunity sudcov. Zostať by im mala len funkčná imunita. To znamená, že by nemohli byť postihovaní za rozhodovaciu činnosť. Do novely by sa tiež malo dostať oddelenie funkcií predsedu Najvyššieho súdu a šéfa Súdnej rady. V súčasnosti ich vykonáva jeden sudca – Štefan Harabin a o niekoľko týždňov sa mu končí päťročné funkčné obdobie.
Nového predsedu Najvyššieho súdu, ktorý sa automaticky stane aj predsedom Súdnej rady, budú voliť budúci pondelok, 19. mája. Tu sa však vynára otázka: Čo sa stane s týmto predstaviteľom potom, keď novela ústavy začne platiť? Podľa návrhu novely ústavy predseda Najvyššieho súdu vo svojej pozícií zostane, ale pokiaľ ide o predsedu Súdnej rady, ten sa bude voliť nanovo.
Cieľom týchto zmien má byť zvýšenie dôveryhodnosti justície, kvality sudcov, a najmä väčšia vymožiteľnosť práva. Novela ústavy má šancu v máji prejsť len v prípade, že ju podporí minimálne 90 poslancov. Smer má v parlamente 83 hlasov a bez dohody aspoň s časťou opozície ústavné zmeny nemajú šancu na prijatie. V prvom čítaní novelu podporilo 103 poslancov.
Poslanec Anton Martvoň (Smer) ako člen komisie, ktorá pripravuje ústavné zmeny v justícii, si myslí, že posledné kauzy sudcov ukázali, že je potrebné, aby sa preverovala spoľahlivosť sudcov. „Po rozhodnutiach týchto sudcov nepochybuje už celé Slovensko, že nešlo iba o odborné zlyhanie,“ reagoval Martvoň.
Za posledné týždne sa rozhodnutím sudcov dostali na slobodu viacerí obžalovaní. Najvyšší súd rozhodol o prepustení z väzby Štefan Sz., ktorého Špecializovaný trestný súd neprávoplatne odsúdil na doživotie za dvojnásobnú úkladnú vraždu. Ten sa proti rozsudku vtedy dovolal a Najvyšší súd začiatkom tohto mesiaca minuloročný rozsudok zrušil. Dnes by sa mal opäť postaviť pred súd v Pezinku.
Minulý týždeň sa na slobodu dostali ďalší traja obvinení z kauzy bankomatovej mafie. Dvoch z tejto partie už ten istý sudca okresného súdu Bratislava I Juraj. M. prepustil vlani. Odvtedy sa skrývajú v cudzine a pátra po nich Interpol. Traja obžalovaní si slobodu dlho neužili. Okresný súd v Trnave rozhodol o ich ďalšej väzbe.
Prokuratúra ich obvinila z krádeží bankomatov v Česku a Rakúsku, podozriví sú aj z ďalšej závažnej kriminality. Troch obžalovaných prepustili z väzby po tom, čo Krajský súd Bratislava skonštatoval chyby pri pojednávaní prípadu na okresnom súde. Súd rozhodol, že predseda senátu okresného súdu Juraj M. v prejednávanej veci konal nesústredene, pričom zistil prieťahy v nedostatočnom organizovaní hlavného pojednávania.
Zodpovedný sudca Juraj M. mal v kauze už raz pochybiť. Okrem toho aj v ďalších troch prípadoch. Na Okresnom súde Bratislava I však nie je jediný. Na viacerých trestných sudcov je už podaných päť disciplinárnych návrhov na ich potrestanie. Jeden sudca sa im vyhol a sám sa vzdal svojej funkcie. Na sudcu Juraja M. podala dva disciplinárne návrhy predsedníčka Okresného súdu Bratislava I Eva Fulcová. Dvoch sudcov tohto súdu navrhol potrestať aj minister spravodlivosti Tomáš Borec.