Infozákonu by podľa ZMOS mal podliehať každý, kto dostáva verejné peniaze

Infozákonu by mali podľa predsedu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozefa Dvonča podliehať všetci, ktorí dostávajú verejné prostriedky, aby boli informácie dostupné od všetkých. Sú to podľa neho jednak neziskové organizácie, cirkev, no dokonca aj médiá, povedal to v pondelok predseda združenia na tlačovej konferencii v Bratislave.

12.05.2014 20:30
debata (1)

„Existujú organizácie, ktoré nie sú infozákonu podriadené, ako je napríklad neziskový sektor, pokiaľ však dostáva verejné peniaze, mal by zákonu podliehať,“ vysvetlil. Infozákon bol jednou z tém 31. zasadnutia Predsedníctva ZMOS.

Podľa Dvonča sú v rámci tohto zákona stále požiadavky nad rámec toho, čo sú samosprávy schopné zabezpečiť s množstvom pracovníkov, ktorých majú napríklad v malých obciach. „Informácie poskytovať treba, no nie na úkor pracovníkov, ktorí nesmú byť nadmerne zaťažovaní,“ poznamenal.

Ako zároveň dodal, samosprávy nie sú vybavené na spracovávanie rešeršov či rôznych veľkých prác. „Preto sme zákon pripomienkovali a urobíme všetko pre to, aby sme ho v rámci našich požiadaviek upravili,“ doplnil. Aj iní, ktorí zákonu nepodliehajú, by si mali podľa neho skúsiť, čo to v praxi znamená a možno by sa následne k nemu postavili inak.

Združeniu miest a obcí nerobí problém zverejňovať informácie či zmluvy, ale prekáža im zneužívanie zákona. „Existujú notorickí občania, ktorí nás zavaľujú žiadosťami a my musíme požadované informácie naskenovať a poslať,“ vysvetlil predseda s tým, že ide o to, aby bolo poskytovanie informácií jednoduché, aby to samosprávy nezaťažovalo.

„Napríklad len zverejňovanie zmlúv na Mestskom úrade v Nitre si vyžaduje dvoch ľudí, v obciach to je ešte zložitejšie,“ poznamenal Jozef Dvonč. Poskytovanie informácií by nemalo byť podľa jeho slov otázkou zneužívania, preto sa to ZMOS snaží pri príprave novely odstrániť.

Ako uviedla podpredsedníčka združenia Viera Krakovská, infozákon je často zneužívaný na informácie o bakalárskych či diplomových prácach, developeri tiež často žiadajú množstvo informácií, ktoré nájdu aj na webových stránkach či na stránke Štatistického úradu SR. „Obce to stojí veľa peňazí, žiadateľov málo,“ doplnila.

ZMOS má podľa Dvonča takisto snahu vyriešiť problémy na úkor samospráv, ktoré sa týkajú školstva. Združenie sa preto bude snažiť o stretnutie s ministrom rezortu školstva Dušanom Čaplovičom. Problémy ZMOS sa na rôznych stretnutiach, kde je veľmi veľa partnerov, len ťažko dostávajú na stôl.

„Cítime sa byť silnejším partnerom pre ministerstvo, ako sú rôzne združenia či neštátne školstvo, keďže v ňom máme 100-tisíc zamestnancov,“ povedal. Združenie chce vstupovať do kompetencií, ktoré samosprávy majú. Ide podľa jeho slov napríklad o otázku riešenia škôl na druhom stupni či otázku preneseného výkonu v materských školách.

„Chceme o týchto otázkach ešte diskutovať a radi by sme poznali aj návrhy z dielne rezortu školstva, pretože ich nemáme ešte dostatočne predstavené,“ poznamenal.

Na pondelkovom zasadnutí sa členovia predsedníctva zaoberali tiež otázkou nového zákona o odpadoch, no o tom chcú ešte diskutovať na stretnutí na ministerstve životného prostredia.

„Čakali sme na tento zákon veľmi dlho, pretože obce na odpad minuli veľmi veľa peňazí. Podmienky od roka 2001 sa zmenili a musí sa tiež rešpektovať aj právo Európskej únie a jej smernice,“ poznamenala Krakovská.

Ako však dodala, myslí si, že rezort im v pripomienkach vyjde v ústrety, aj keď sa určite bude brániť.

Facebook X.com 1 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #ZMOS #infozákon