„Slovensko je závislé od Ruska a zrejme závislé zostane prinajmenšom niekoľko ďalších rokov. Všetky úvahy o tzv. diverzifikácii sú dlhodobé. A ak by tomu došlo, tak to bude drahšie, ako sú výhodné zmluvy medzi Slovenskou republikou a Ruskom, pretože Rusko považuje svoju energetickú politiku za súčasť zahraničnej politiky,“ uviedol bezpečnostný analytik Ivo Samson.
V prípade uvalenia obchodných a zbrojných sankcií na Rusko v súvislosti s pokračujúcim konfliktom na Ukrajine by Slovensko čelilo vážnym problémom. Kým pri pokrytí potreby plynu a ropy sa môže štát sčasti spoľahnúť na alternatívnych dodávateľov, pri jadrovom palive to možné nie je.
Slovenské elektrárne majú podpísaný kontrakt s ruskou spoločnosťou TVEL na dodávku paliva do jadrových elektrární v Mochovciach a Jaslovských Bohuniciach.
Podľa ministra hospodárstva Tomáša Malatinského sa pripravujú riešenia, ako diverzifikáciu s palivom zabezpečiť. „Problém je trošku väčší, netýka sa len Slovenska. Týka sa všetkých krajín, ktoré prevádzajú jadrové bloky typu, na ktoré výrobca jadrového paliva je len v Ruskej federácii. Máme spoločnú stratégiu, ako to vyriešiť,“ povedal včera po rokovaní s poslancami branno-bezpečnostného parlamentného výboru Malatinský. Podľa neho si príprava vyžaduje istý čas. Bližšie ho však nešpecifikoval.
Bývalý šéf Úradu jadrového dozoru Jozef Mišák denníku Pravda povedal, že vyvinúť nové palivo by si vyžadovalo veľmi dlhý čas, ale dodávatelia existujú. Ako príklad Mišák uviedol americkú firmu Westinghouse, ktorá dodávala istý čas jadrové palivo do českej elektrárne Temelín.
Pri vojenskej technike je najväčšia závislosť od ruských stíhačiek MiG-29. Rezort obrany podpísal s ruskou firmou RSK MiG novú abonentnú zmluvu platnú do roku 2016. Podľa nej bude Slovensko platiť len za letuschopné lietadlá a nie za tie, čo sú len na zemi.
Podľa ministra obrany Glváča do budúcnosti by bolo pre nižšiu cenu najreálnejšie stíhačky požičiavať. Uvažuje sa o švédskych Gripenoch, ktoré si prenajíma Česko, alebo o amerických F-16, ktoré má Poľsko. „Budeme samozrejme pozerať na ekonomické parametre a aj na náklady na prevádzku a kompatibilitu s okolitými štátmi,“ povedal včera Glváč.
Okrem stíhacích lietadiel sa problémy podľa bývalého šéfa sekcie obrany na stálej delegácii SR pri NATO Jaroslava Naďa týkajú aj vrtuľníkov Mi-17, protivzdušného systému S-300, rádiolokátorov, ďalšej pozemnej techniky.
Protivzdušný systém S-300 bývalá vláda Vladimíra Mečiara doviezla v rámci deblokácie ruského dlhu. V prípade uvalenia sankcií na obchod s vojenským materiálom by Slovensku chýbali náhradné diely a pri S-300 by bol podľa Naďa problém aj so servisom tohto kompletu. Hoci ide o kvalitný zbraňový systém, pre Slovensko podľa odborníka nie je veľmi vhodný.
„Nedokážeme s ním cvičiť bez súhlasu Ruskej federácie. Niekoľkokrát v minulosti nám ho zakázali vyviezť na cvičenia NATO. Slovenské teritórium je zase malé na to, aby sme z neho strieľali. Potrebujeme s ním strieľať vo veľkých oblastiach na výcvik a Slovensko také nemá. Z môjho pohľadu by bolo lepšie nechať umrieť tento systém a protivzdušnú obranu vyriešiť iným spôsobom,“ mieni Naď.
O potrebe diverzifikácie dovozu energetických surovín z Ruska vrátane zámeru nakupovať vojenskú techniku prioritne v krajinách EÚ a NATO včera rokovali poslanci v branno-bezpečnostnom výbore parlamentu, kde prijali odporúčania pre ministrov obrany Martina Glváča a hospodárstva Tomáša Malatinského. Uznesenie parlamentného výboru o diverzifikácii obaja ministri podporili.