Reagoval na článok denníka New York Times, podľa ktorého z knihy Glenna Greenwalda vyplýva, že americká Národná bezpečnostná agentúra (NSA) sledovala aj ambasádu či niektoré diplomatické zastúpenie Slovenska v USA. Greenwald je novinár, ktorá prvý zverejnil príbeh Edwarda Snowdena.
Ako vnímate konanie Národnej bezpečnostnej agentúry v kontexte medzinárodných vzťahov?
Na to, čo robí NSA, sa dá dívať z dvoch aspektov. Jeden je legálny, druhý legitímny. Či je to zákonné, podľa medzinárodných aj domácich amerických noriem. Ako pripomína aj New York Times, súčasný americký zákon neumožňuje takéto odpočúvanie. Čo sa týka legitimity, tak ide o to, či USA presvedčia svojich spojencov a partnerov, že sa sledovanie týka zabránenia nejakej katastrofy. Alebo je to, ako píše denník, vyslovene overovanie toho, čo robia spojenci, či hovoria pravdu.
Keby išlo o ten druhý aspekt, teda zisťovanie toho, čo spojenci robia, nejde o postup, ktorý prekračuje určité hranice vo vzťahoch medzi partnermi?
Ide to cez mieru. Amerika tým automaticky stráca kredit. Overuje si svojich partnerov, ale nedôvera sa môže obrátiť aj proti USA. Odpočúvanie je spôsobené aj technologickým pokrokom. Nie každá krajina si môže dovoliť to, čo dokáže Amerika. Keď sa niekde rozprávate so svojimi partnermi, ale pre istotu si ešte overíte, či hovoria pravdu, tak strácate dôveryhodnosť.
Malo by Slovensko na vzniknutú situáciu reagovať, či už oficiálnymi, alebo možno aj menej oficiálnymi kanálmi?
Z hľadiska Slovenska by som sa úplne neuspokojil s tým, že ide o normálnu vec, že to tak jednoducho funguje a Američania odpočúvajú a mali by sme si na to zvyknúť. Mohli by sme zvoliť azda cestu prostredníctvom slovenskej ambasády vo Washingtone. Nemusí to byť priamo oficiálne vyhlásenie ministra zahraničných vecí. Skôr by som to riešil na dvojstrannej úrovni. Každá krajina má iné vzťahy s USA. Je iné, keď zistíme, že Spojené štáty odpočúvajú nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú, a iné, keď ide o Slovensko. Bratislava by si však mohla trochu vyjasniť vzťahy s Washingtonom. Opýtať sa, na základe čo sme boli odpočúvaní. A aké sú výsledky.
Bolo by však dobré ozvať sa?
Slovensko z toho nemusí robiť veľkú vedu. Ak by to malo zhoršiť vzťahy s Amerikou, bola by to škoda. Niečo by však Slovensko spraviť malo. Alebo aj počkať, ako zareagujú väčšie krajiny, a pridať sa k nim. Na celom odpočúvaní je však zvláštne to, že potom diplomatické stretnutia v rámci NATO či Európskej únie nemajú žiadny význam. Načo Američania chodia na tie schôdzky, keď tých ľudí môžu odpočúvať? Odpočúvanie má zmysel pri teroristických organizáciach. Toto je však len akési overovanie veľkého brata, ktorý chce vedieť, čo si myslíme.