Informovala o tom mediálna zástupkyňa združenia Via Iuris Miriam Kejzlarová. Podľa právneho stanoviska môže sudcov a predsedu Najvyššieho súdu SR vymenovať Kiska, lebo sa tieto funkcie uprázdnia až počas jeho funkčného obdobia.
„Ak by ich Ivan Gašparovič predsa vymenoval, nerešpektoval by Ústavu Slovenskej republiky,“ uvádza sa v stanovisku s tým, že by to znamenalo porušenie princípu demokratického štátu a princípu suverenity ľudu. Právne stanovisko vychádza z faktu, že prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi sa skončí funkčné obdobie 15. júna a v rovnaký deň sa ujme funkcie novozvolený prezident Andrej Kiska.
Predsedovi Najvyššieho súdu Štefanovi Harabinovi sa však skončí funkčné obdobie až 23. júna a sudcom ústavného súdu Jánovi Auxtovi, Jurajovi Horváthovi a Jánovi Lubymu sa skončí funkčné obdobie až 4. júla – teda až počas funkčného obdobia Andreja Kisku.
Právne stanovisko uvádza, že rozhodnutie o vymenovaní alebo nevymenovaní osoby je vždy rozhodnutím konkrétnej osoby vo funkcii prezidenta, ktorým tento prezident uplatňuje vlastnú líniu, na ktorú dostal mandát a legitimitu od občanov vo voľbách. Súčasťou mandátu prezidenta je aj oprávnenie vymenovať funkcionárov, ktorých funkcia sa uprázdni počas funkčného obdobia tohto prezidenta.
Vymenovanie Gašparovičom by vraj bolo neústavným zásahom
Prezident Ivan Gašparovič získal vo voľbách legitimitu menovať osoby do funkcií, ktoré sa uprázdnili počas jeho funkčného obdobia do 15. júna a rovnako novozvolený prezident Andrej Kiska získal vo voľbách legitimitu menovať osoby do funkcií, ktoré sa uprázdnia počas jeho funkčného obdobia od 15. júna 2014 do 15. júna 2019.
„Aby bola rešpektovaná ústavná požiadavka, že rozhodnutia prezidenta musia mať demokratickú legitimitu, je nevyhnutné, aby o vymenovaní predsedu Najvyššieho súdu a sudcov Ústavného súdu rozhodoval ten prezident, počas funkčného obdobia ktorého sa uprázdnia tieto funkcie – teda Andrej Kiska,“ uvádza sa v právnom stanovisku.
Ak by odchádzajúci prezident Ivan Gašparovič sám vymenoval predsedu Najvyššieho súdu SR a ústavných sudcov, išlo by o neústavný zásah do právomoci novozvoleného prezidenta. Odchádzajúci prezident by zabránil novozvolenému prezidentovi, aby robil rozhodnutia, na ktoré získal mandát a legitimitu od občanov vo voľbách. Takéto nerešpektovanie ústavného princípu demokracie a suverenity ľudu by znamenalo zmarenie významu a dôsledkov demokratických volieb prezidenta republiky.
Právne stanovisko tiež uvádza, že podľa Ústavy SR má prezident povinnosť zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov. Ak by odchádzajúci prezident Ivan Gašparovič sám vymenoval nového predsedu Najvyššieho súdu a nových ústavných sudcov, narušil by tým riadny chod ústavných orgánov. Preto odchádzajúci prezident zabezpečí riadny chod ústavných orgánov práve tým, že sa zdrží vymenovania týchto funkcionárov.
Právne stanovisko podporilo niekoľko odborníkov
S právnym stanoviskom sa stotožnili a pripájajú sa k nemu bývalý sudca Ústavného súdu a dlhoročný pedagóg ústavného práva Peter Kresák, Jozef Vozár, ktorý pôsobí na Ústave štátu a práva Slovenskej akadémie vied, Lucia Berdisová, ktorá pôsobí na Ústave štátu a práva Slovenskej akadémie vied a katedre ústavného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity, Marek Káčer pôsobiaci na Ústave štátu a práva Slovenskej akadémie vied a katedre teórie práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity, advokát Allan Böhm, advokát Radovan Pala, advokát Peter Kubina, advokát Andrej Majerník, advokátka Mária Kolíková, advokátka Zuzana Čaputová, advokátka Eva Kováčechová, právnik spolupracujúci s Via Iuris Imrich Vozár, právnik spolupracujúci s Via Iuris Peter Wilfling.
S argumentáciou v právnom stanovisku týkajúcou sa vymenovania predsedu Najvyššieho súdu a sudcov Ústavného súdu vyslovil svoj súhlas aj bývalý predseda Ústavného súdu SR a bývalý generálny advokát Súdneho dvora EÚ Ján Mazák.
Kiska: Najvyšší súd by mala viesť morálna a odborná autorita
Najvyšší súd by mala viesť morálna a odborná autorita. Vyhlásil to zvolený prezident Andrej Kiska. Zároveň vyzval členov Súdnej rady SR, aby k voľbe predsedu NS SR a súdnej rady pristupovali zodpovedne.
„Každý jeden z členov súdnej rady má pred sebou rozhodnutie, ktoré ovplyvní charakter nášho súdnictva,“ povedal Kiska. Súdnictvo by podľa neho malo byť istotou a zárukou stability. „Právo musí platiť rovnako pre každého,“ vyhlásil. Podľa zvoleného prezidenta patrí súdnictvo k najväčším problémom Slovenska aj je príčinou nedôvery občanov v štát. Ako dodal, členovia Súdnej rady si musia vybrať medzi kontinuitou a zmenou. „V pondelok buď začnú súdnictvo meniť, alebo šancu na zmenu premárnia,“ povedal Kiska s tým, že ľudia chcú zmenu.
Kiska sa odmietol vyjadriť k jednotlivým kandidátom s tým, že tak urobí až po výsledku voľby. Na post predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady kandidujú traja kandidáti. Súčasného predsedu NS SR Štefana Harabina navrhla sudcovská rada NS SR a má podporu aj Združenia sudcov Slovenska. Sudkyňu Janu Bajánkovú navrhol minister spravodlivosti Tomáš Borec. Tretiu kandidátku Zuzanu Ďurišovú navrhlo združenie Sudcovia za otvorenú justíciu. Voľba sa uskutoční v pondelok 19. mája v Sobranciach.
Harabin: Kiska sa bojí situácie z ČR
Podľa predsedu Najvyššieho súdu SR Štefana Harabina prehrali spoločnosti Andreja Kisku viacero dôležitých spotrebiteľských sporov na najvyššom súde a preto je pochopiteľné, že Kiska a jeho ľudia si želajú zmenu vo vedení súdu.
„Najvyšší súd totiž potvrdil a potvrdzuje tisícové pokuty uložené spoločnosti Andreja Kisku, ktoré pre hrubé porušovanie práv spotrebiteľov uložil Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie. Preto sa pán Kiska, ktorý ešte nezložil prezidentský sľub občanom tohto štátu, bojí situácie z Českej republiky, kde nebankovým spoločnostiam, vrátane pána Kisku, hrozí, že po verdikte najvyššieho súdu budú občanom vracať podľa medializovaných informácií až šesť miliárd českých korún,“ uviedol Harabin.