Zdá sa však, že úradníci jednotlivých ministerstiev zadanie nepochopili. Namiesto toho, aby vypracovali komplexné správy a pomohli štátu systém zlepšiť, robili v nich školácke chyby. Metodiku vypracovania správ si upravovali po svojom, nemali dostatok informácií od obcí a z toho, čo dodali, nedokázala vláda vypracovať kvalitný výstup.
Vládny audit verejnej správy sa mal sústrediť na to, ako obce a kraje zabezpečujú prenesený výkon štátnej správy, a hodnotiť aj výkon ich samosprávnych pôsobností. Ako sa v ňom konštatuje, často vychádzal z nepresných údajov. Rezorty sa v ňom ospravedlňujú, že stanoviská im obce neposlali, audit zase hovorí, že povinnosť si nesplnili rezorty. „Finálny výstup zo strany ministerstva je celkovo nejednotný a neprehľadný,“ píše sa viackrát v správe. Premiér Robert Fico dal deviatim ministerstvám šancu na reparát. Doplnené čísla a reálne výsledky o stave slovenských samospráv a ich kompetenciách majú na Úrad vlády doručiť do konca júna. Na otázku, či úradníci audit nezvládli, tlačový odbor premiéra odpovedal stručne: „Tento proces je natoľko náročný, že v ňom treba pokračovať.“
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) tento audit nepovažuje za smerodajný. Po dohode s vládou sa totiž vracia k materiálu o modernizácii samospráv z roku 2010. „Po diskusii smerom dovnútra aj s vládou predpokladáme, že sa dohodneme na rozsahu kompetencií aj financovaní,“ uviedla hovorkyňa ZMOS-u Marta Bujňáková.
Audit obsahuje mnoho suchých konštatovaní a nie je jasné, či ho bude možné využiť v praxi. Napríklad rezort školstva navrhuje zrušenie školských úradov, na ktoré sa v minulosti preniesli niektoré kompetencie štátu. Na inom mieste vo svojej správe však konštatuje, že tieto úrady sú potrebné. „Ministerstvo školstva si niekoľkokrát vo svojich konštatáciách odporovalo,“ píše sa v správe. Rezort v tom problém nevidí. Jeho hovorca Michal Kaliňák vysvetľuje dve možné riešenia neefektívnych úradov. „Je to buď vytvorenie spádových obecných úradov, kde by boli začlenené školské úrady, alebo ich zrušenie, pričom ich činnosť by vykonávali okresné úrady, odbory školstva,“ konštatuje. Podľa neho by takýto postup výrazne ušetril prostriedky.
Rezort dopravy zase upozorňuje na preťažené stavebné úrady. V obciach do päťtisíc obyvateľov nestíhajú vybavovať všetky žiadosti a dochádza k prieťahom. Riešením má byť zvýšenie dotácií, ktoré audit navrhuje. Biedu stavebných úradov v obciach potvrdzuje aj starostka Lábu v Malackom okrese Monika Valúchová. Na tom svojom zamestnávajú len jednu pracovníčku, ktorá vybavuje žiadosti dvakrát do týždňa. „V obci je stavebný boom a ľudia sa na nás často obracajú. Snažíme sa dodržiavať všetky zákonom stanovené lehoty, ale niekedy ich prešvihneme. Jeden človek za pár hodín do týždňa všetko nestíha,“ hovorí. V minulosti bol Láb združený v stavebnom úrade spolu s ďalšími obcami. Už vtedy sa ľudia sťažovali na zdĺhavé vybavovanie žiadostí, čo sa po prechode úradu pod obec zlepšilo. Stále však chýbajú finančné prostriedky. „To, čo nám dáva štát, nepostačuje. Činnosť úradu musíme dotovať aj z ďalších zdrojov,“ dopĺňa Valúchová. Aj z tohto dôvodu rezort žiada zvýšiť prideľované financie.
Problém s peniazmi sa v audite spomína niekoľkokrát. Napríklad výdavky na riadenie matrík či registrov obyvateľstva, ktoré prešli z rezortu vnútra na obce, sú omnoho vyššie ako dotácie zo štátneho rozpočtu. Obce ich musia hradiť z vlastných rozpočtov. Rezort sa však bráni. „Nedostatočné finančné krytie nie je doložené žiadnymi relevantnými dokladmi,“ píše sa v správe. Otázku pridelenia ďalších peňazí preto nerieši.
Ministerstvo zdravotníctva upozorňuje v audite najmä na to, že povolenia na poskytovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti pre všetky nemocnice by mal vydávať rezort. „Navrhlo tiež širokú diskusiu na tému ďalšieho fungovania lekárenskej pohotovostnej služby v nadväznosti na lekársku službu prvej pomoci,“ uvádza sa v správe.