Päťdesiatročná pani Etela z Detvy má dve vysoké školy, ekonomickú a pedagogickú. O miesto učiteľky prišla zhruba pred dvoma rokmi. Na strednej škole, kde učila, pre nedostatok žiakov znižovali počet tried. Naposledy pracovala v súkromnej firme vo Zvolene ako fakturantka.
„Dva týždne predtým, ako som mala dostať zmluvu na dobu neurčitú, ma prepustili v rámci skúšobnej lehoty. Nijakého zmysluplného vysvetlenia som sa nedočkala. Šepkalo sa však, že z firmy majú vyhodiť všetko, čo je vyhoditeľné, od dohodárov až po ľudí v staršom a preddôchodkovom veku, a nahradiť ich mladými, ktorí zodpovedajú kritériám, aby dostali na nich refundáciu mzdy z projektu EÚ,“ hovorí.
Bez práce je od polovice februára. Denne posiela šesť až osem žiadostí o prijatie do zamestnania, je zaregistrovaná na všetkých osemnástich pracovných portáloch, reaguje na všetky voľné pracovné miesta. Jediný druh práce, ktorý nechce robiť, je podomový predaj.
„Sem-tam sa mi stane, že ma pozývajú na pohovor, ale je to tiež predaj finančných produktov či poistiek. Väčšinou firmy ani neodpovedajú, akurát banky automaticky slušne odpíšu, že – ďakujeme za váš záujem a váš životopis sme zaradili do databázy,“ opisuje situáciu pani Etela.
Je presvedčená, že rozhodujúcu úlohu zohráva vek, nikoho nezaujímajú skúsenosti a vedomosti ľudí, čo už majú niečo za sebou. Napriek tomu sa stále snaží. „Momentálne rozmýšľam, že pôjdem robiť úplne nekvalifikovanú robotu, napríklad do hydinární za pás, ale ktovie, či by ma aj tam v mojom veku zobrali,“ dodala.
Šesť rokov pracoval 57-ročný Ján z Krupiny v Česku, potom sa rozhodol vrátiť domov. Nájsť si zamestnanie sa mu podarilo po pol druha roku priamo v jeho meste. „Našiel som inzerát, že súkromná firma hľadá skladníka. Už o dva dni ma pozvali na pohovor a dostal som prácu. Bol som veľmi šťastný, pretože viem, ako to v našom regióne vyzerá s robotou, že ju nemajú ani mladí,“ povedal.
Zamestnali ho od februára, ale prepustili v rámci skúšobnej lehoty ku koncu apríla. „Povedali mi, že nemajú voči mne nijaké výhrady, ale že sa mi končí skúšobná lehota a lúčia sa so mnou,“ konštatuje.
Od mája je na úrade práce, reálnu perspektívu nevidí, aj keď sa snaží hľadať si zamestnanie. „Už človek okolo 45 rokov má problém nájsť si prácu. Je v tom určite vek, nakoniec človek blížiaci sa k šesťdesiatke už nie je na tom fyzicky tak ako tridsaťročný. Má však nepochybne určité zručnosti, a keďže sme ešte, ako sa hovorí, stará škola, aj zodpovednosť k práci. Myslel som si, že budem mať prácu aspoň do šesťdesiatky a potom by som išiel do predčasného dôchodku, no všetko je však inak,“ podotkol.
Päťdesiattriročný Banskobystričan Tibor pracoval v súkromnej firme v inom meste ako zásobovač. O prácu prišiel vlani pre nadbytočnosť. „Urobili to tak, aby sa ma zbavili. Nastali organizačné zmeny, niečo sa pozlučovalo, niečo zrušilo. Ponúkli mi inú prácu, o ktorej vedeli, že ju nemôžem zvládnuť,“ hovorí.
Takmer rok je bez zamestnania a ako sám hovorí, bez šance: „Kto zamestná človeka, ktorý síce roky poctivo odrobil, keď už má svoj vek a s ním idú vedno aj isté fyzické a zdravotné obmedzenia?“