Rómov pribudne. Populačná explózia sa však nekoná

Počet Rómov na Slovensku bude rásť, ale nie tak dramaticky, že by sa z menšiny časom stala väčšina. Podľa výskumu Prognostického ústavu SAV by do roku 2030 mal podiel Rómov stúpnuť z terajších takmer 8 percent na vyše 10,5 percenta z celej populácie Slovenska.

, 15.05.2014 12:30
Rómovia, osada, barla, Plavecký Štvrtok Foto: ,
Podiel rómskeho obyvateľstva by sa v roku 2030 mohol podľa odhadov dostať na úroveň 10,5 percenta, maximálne 12 percent celej populácie. Na ilustračnej snímke rómska osada v obci Plavecký Štvrtok.
16

„Explózia rómskej populácie, ktorá koluje vo forme fám a legiend, sa nekoná,“ upozornila riaditeľka Prognostického ústavu SAV Martina Lubyová na výsledky asi desaťročného výskumu.

Podľa Branislava Šprochu z ústavu prognóza ukazuje, že rast rómskeho obyvateľstva tu je aj bude. „Ale tá dynamika a kvantita nie sú až také výrazné, ako sa to šíri medzi ľuďmi. Neočakávame, že by v najbližšom období nastal nejaký dramatický nárast,“ hovorí Šprocha.

Keďže presné údaje o rómskej populácii na Slovensku chýbajú, pri príprave prognózy vychádzal z rôznych dostupných zdrojov i prieskumov v teréne.

Podľa odhadov by sa v roku 2030 mohol podiel rómskeho obyvateľstva dostať na úroveň 10,5 percenta, maximálne 12 percent celej populácie, počet rómskych obyvateľov by mal stúpnuť z terajších približne 422-tisíc na 550-tisíc až 630-tisíc.

Dramatický nárast sa neočakáva aj preto, lebo pôrodnosť v rómskej populácii klesá, aj keď pomalšie ako pri väčšinovej populácii. Počtom detí na jednu ženu sa rómske ženy v súčasnosti podobajú na ženy v povojnových rokoch. Kým pred vojnou mali ženy na Slovensku 5 až 6 detí, v povojnových rokoch to boli už 3 až 4 deti.

Šprocha však upozorňuje, že ide o celonárodnú prognózu. „Sú regióny, kde je podiel rómskych obyvateľov výrazne vyšší a do budúcnosti sa zvýši,“ hovorí Šprocha. Sám si pri výskume v teréne zároveň uvedomil, že nie je Róm ako Róm a rómsku populáciu nemožno vnímať ako celok.

Medzi tými, ktorí žijú v osadách na okraji spoločnosti, a tými, ktorí sú čiastočne alebo úplne začlenení do spoločnosti, sú značné rozdiely. A tí, ktorí v osadách nežijú, sa niekedy dištancujú od ostatných.

V rómskych osadách sa ženy stávajú matkami v nižšom veku a majú priemerne viac ako štyri deti. Rómky, ktoré sú aspoň čiastočne začlenené do spoločnosti, majú priemerne tri deti. Aj v prípade rómskych žien sa zároveň potvrdzuje, že tie len so základným vzdelaním majú detí viac.

Podľa demografa Borisa Vaňa z Výskumného demografického centra sa reprodukčné správanie rómskeho a nerómskeho obyvateľstva približuje, rómska populácia však nie je jednoliata skupina. Ďalší vývoj bude aj preto závisieť od toho, ako sa podarí Rómov začleňovať do spoločnosti.

„V segregovaných oblastiach, kde sú koncentrované vysoké podiely rómskeho obyvateľstva, sú reprodukčné, vzdelanostné, ekonomické, sociálne a zdravotné charakteristiky podstatne nepriaznivejšie ako u nerómskeho obyvateľstva,“ tv­rdí.

Čím viac bude takýchto izolovaných komunít, tým bude situácia horšia a z regionálneho hľadiska môžu podľa Vaňa nastať vážne sociálne problémy.

Prieskum tiež ukázal na chýbajúce plánované rodičovstvo a dostupnosť antikoncepcie. Počet interrupcií u žien v osadách nie je síce výrazne odlišný od celoslovenského priemeru, ale má špecifický charakter. Využívajú ich skôr staršie ženy, ktoré majú viac detí. „Umelý potrat ako keby bol jednou z foriem antikoncepcie,“ myslí si Šprocha.

Antikoncepcia sa využíva málo, väčšinou po nej siahnu ženy nad 30 rokov, ktoré majú už niekoľko detí. Najčastejšie vo forme vnútromaternicového telieska. „Nenúti ich to brať tabletky každý deň, navyše hormonálna antikoncepcia niečo stojí,“ vysvetlil Šprocha.

Aktivisti už dlho volajú po tom, aby sa otázka reprodukčného zdravia dostala do učebných osnov. „Najmä deti v rómskych osadách sa o plánovaní rodičovstva doma nič nedozvedia,“ odôvodnila Ingrid Kosová z mimovládky Quo Vadis. Riešiť treba aj dostupnosť antikoncepcie, ktorá je pre ženy z osád drahá.

Riaditeľka Prognostického ústavu Martina Lubyová hovorí, že mementom nie je počet Rómov, ale rozdiely medzi rómskou a väčšinovou populáciou napríklad v oblasti dosiahnutého vzdelania, zdravotného stavu či strednej dĺžky života.

„Rómska populácia má oveľa vyššiu spontánnu potratovosť v mladom veku, horší zdravotný stav i nižší vek dožitia. Vek dožitia majú približne rovnaký, ako to bolo vo väčšinovej populácii v 50. rokoch minulého storočia,“ povedala. V súčasnosti sa rómski muži dožívajú o šesť rokov menej, ako je slovenský priemer, a rómske ženy o osem menej.

Z prognózy vývoja rómskej populácie

  • počet Rómov do roku 2030 sa pravdepodobne zvýši zo 422-tisíc (7,8 % z celej populácie) na takmer 590-tisíc (10,6 %)
  • ženy v segregovaných rómskych osadách majú priemerne 4 – 5 detí, v čiastočne začlenených lokalitách 3 deti
  • riziko úmrtia rómskych detí v dojčenskom veku je 2,5-krát vyššie ako pri celej populácii, dospelí Rómovia majú nižší priemerný vek dožitia sa
  • rómske ženy majú vyššiu mieru spontánnych potratov, najčastejšie vo veku 17 – 22 rokov a vyššie riziko opakovaného spontánneho potratu
  • interrupciu podstupujú najčastejšie rómske ženy nad 30 rokov s 3 a viac deťmi
  • v rómskych lokalitách končí 87 % tehotenstiev pôrodom, 5 % spontánnym potratom a 7,5 % interrupciou

Zdroj: Prognostický ústav SAV

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
16 debata chyba
Viac na túto tému: #Rómovia #populácia #populačný vývoj