Čo všetko spôsobila víchrica v Tatrách?
Prišlo k značným škodám, padla určitá časť lesa v celom národnom parku aj na súkromných pozemkoch. V najbližších dňoch a týždňoch to budeme vyhodnocovať a pôjdeme sa pozrieť na najviac zasiahnuté miesta. So všetkými našimi ľuďmi budeme pomáhať, chceme oslobodiť Žiarsku dolinu a Žiarsku chatu. Treba si uvedomiť, že spolu so stromami bolo zhodených množstvo hniezd, kde boli mláďatá, voda vytopila mnoho živočíchov. Je to zásadná zmena, ktorú sme nečakali.
Dajú sa škody na ekosystéme prirovnať k tým, ktoré boli v roku 2004?
Čo sa týka fauny, určite ide o väčšie škody, lebo v tomto období je čas výchovy mláďat. Už nám nahlásili aj jedného uhynutého medveďa, máme potvrdené aj zničenie minimálne dvoch hniezd orlov skalných. Vieme o tom, že pre väčšinu dutinových hniezdičov, ako sú sovy, ďatle či iné druhy viazané na stromy, ktoré padli, to znamená koniec pre mláďatá. Treba sem zarátať aj záplavy a vytopenie druhov, ktoré žijú blízko vodných tokov, či už ide o rybáriky riečne, či vodnáre. Takáto živelná pohroma vplýva na všetko živé, nielen na ľudí.
Je to tým, že pred desiatimi rokmi prišla víchrica na jeseň a teraz na jar?
Vtedy už boli mláďatá vyvedené, veľké cicavce väčšinou stihli včas ujsť zo zasiahnutého územia, neboli tam úhyny medveďov či jelenej zveri. Teraz to prišlo v čase, keď mláďatá nevedia uniknúť a sú buď viazané na hniezdo, alebo sú pod stromami, ktoré padajú. A nielen v prírode, v Starej Lesnej vietor strhol z kostola bocianie hniezdo a štyri mláďatá to neprežili.
Dá sa vôbec odhadnúť, ako dlho potrvá, kým sa Tatry spamätajú?
Určite to potrvá desiatky rokov, po takejto zmene budú v niektorých lokalitách holiny. Drevo sa bude spracúvať a na pňoch a pahýľoch pôvodné druhy nezahniezdia. Je to však nový začiatok pre iné druhy živočíchov, ktoré takéto prostredie využijú. Či už lesné kurovité, tetrovovité vtáky, alebo neskôr pahýle stromov znovu obsadia ďatle. V tejto sezóne znamenalo vyčíňanie počasia smrť niektorých druhov alebo to, že nebudú mať mláďatá. Po určitom čase spracovania porastov sa začne obnova mladých stromčekov. Strom však rastie sto a viac rokov, takže to nebude beh na krátke trate.
Dokáže človek pomôcť pri obnove prírody?
V národnom parku a vo vyšších stupňoch ochrany je najlepším správcom územia matka príroda. Ona má svoje desaťtisícročné recepty na to, čo kam patrí a čo nepatrí. Nemyslím si, že nám prináleží nejakým spôsobom tam zasahovať. V nižších stupňoch ochrany je na vlastníkoch, aby sa vyrovnali s následkami z hľadiska spracovania dreva a následne podľa platnej legislatívy vysadili nový les.
Dá sa po predchádzajúcej kalamite povedať, že príroda sa už niekde úplne spamätala?
Prakticky všade tých desať rokov vidieť. V nižších stupňoch ochrany, kde sa drevo spracovalo, profesionálni lesníci založili nový les, ktorému sa darí. Vo vyšších stupňoch ochrany, ktoré boli ponechané voľne, sa následne premnožil podkôrny hmyz, veľa stromov zahynulo postojačky, niektoré zostali na zemi. Tam takisto matka príroda zaúradovala a je tam rovnako nový les. Sú tam mladé jarabiny, limby, smrekovce či smreky. Rany sa postupne všade zaceľovali. V Starom Smokovci, kde sa vietor zaprel, vyvalilo aj mladé porasty. Tam budú musieť lesníci začať odznova. Ešte presne nevieme, aká je situácia v nedostupných častiach dolín. Takéto fatálne zmeny však príroda prináša od vekov, či už povodne, požiare, víchrice. Len v poslednom čase je to častejšie. Možno je to aj daň za zmenu klímy a len žneme to, čo sme zasiali priemyselnou revolúciou.
Kedy môžu byť známe presnejšie škody po víchrici a záplavách v Tatrách?
Závisí to aj od počasia, ktoré sa má zlepšiť. Tento týždeň by sme to mali skontrolovať aj z vrtuľníka. Sezóna niektorých druhov hniezdičov sa už skončila, niektoré druhy ešte dokážu mať ďalšiu znášku, sú také silné a adaptabilné, že ak sa im niečo nepodarí, tak to zopakujú. Niektoré druhy budú mať mladé až na budúci rok. Ale myslím si, že fatálne sa to určite neprejaví. Ešte uvidíme, čo podkôrny hmyz. Treba prijať aj opatrenia, aby sa zabránilo jeho premnoženiu.
Práve lykožrút je spornou témou. Ako to vnímate vy?
Lykožrút ako všetky druhy v lese má svoju úlohu, inak by asi vyhynul alebo neexistoval. Je pravda, že keď sa akýkoľvek druh premnoží, jeho početnosť má fatálne následky. Ak sa aj po veternej kalamite spracuje všetko drevo včas, lykožrút sa vie vyvinúť aj vo zvyškoch po ťažbe. Tam, kde je bezzásahové územie, má hody. Najmä ak bude teplé leto, má optimálne podmienky na to, aby sa množil minimálne dve generácie za rok. To môže mať za následok, že aj tie stromy, ktoré prežili túto víchricu, dostanú na frak a môžu zahynúť pre premnoženie podkôrneho hmyzu ešte tento alebo na budúci rok. Samozrejme, je na nás, aby sme urobili také účinné opatrenia, aby boli škody čo najmenšie. Na druhej strane musím rešpektovať to, že TANAP má svoju jadrovú zónu s rezerváciami s piatym stupňom ochrany, kde sa už dlhodobo necháva vývoj porastov na prirodzenú cestu, na prírodu. Takže v týchto oblastiach sa to bude s najväčšou pravdepodobnosťou posudzovať individuálne. Tam zatiaľ nepripúšťame akékoľvek aktivity človeka. Legislatíva nám však nariaďuje vykonať účinné opatrenia v nárazníkovej zóne, tam bude potrebné nainštalovať feromónové lapače. V prípade, že dôjde k premnoženiu, budeme musieť vykonávať čo najúčinnejšie opatrenia, aby premnožený hmyz nevyletel a neovplyvnil iné porasty.