Ministerstvo financií pod vedením Petra Kažimíra zatiaľ predstavilo hrubý zámer, ktorý sa pod názvom „Efektívnejšia, integrovaná distribúcia platieb verejnej správy občanom“ dostal na pripomienkovanie. Počíta v ňom s vytvorením centrálneho registra platieb, kam by zo všetkých verejných inštitúcií prichádzali peniaze. Štát by každému občanovi vytvoril účet, z ktorého by si sociálne dávky mohol vyberať pomocou platobnej karty, tzv. elektronickej peňaženky, alebo odoslaním na účet v komerčnej banke. Pri vyplácaní peňazí má spolupracovať so Slovenskou poštou, ktorá má v krajine zhruba 1 500 pobočiek. Vysvetľuje to tým, že práve táto inštitúcia je najbližšie k ľuďom a umožní im pohodlné narábanie s prijatými peniazmi.
Pomocou elektronickej peňaženky by mal štát ušetriť, keďže mu odpadnú náklady na distribúciu dávok. Tie by mal po novom vyplácať práve na elektronický účet. Konkrétne úspory budú vyčíslené až po schválení zámeru, dnes sa dá o nich polemizovať. „Možno sa ušetrí na pošte, keďže dávky chodili poštovými poukážkami. Iné úspory tu nevidím,“ myslí si Peter Staněk z Ekonomického ústavu SAV.
Okrem toho bude mať prehľad o platbách a bude môcť posúdiť, či sú vyplácané dávky oprávnené. „V súčasnosti neexistuje jednotný pohľad na občana ako príjemcu platieb zo strany verejnej správy. Rovnako zo strany občana je obťažné získať všetky informácie o niektorých dávkach či príspevkoch,“ píše rezort financií v zámere. Práve centralizácia by mala byť nástrojom, ako štát skontroluje občanov a posúdi, či občan má na všetky dávky nárok.
Medzi výhodami spojeného vyplácania má byť aj lepšia dostupnosť sociálnych služieb a ich efektívne využívanie. Zámer sľubuje zníženie administratívy pre občana a tiež zabránenie zneužívaniu či úžere.
Podľa Martina Halása z Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív pomôže nový systém štátu, ale nie občanom. „Štát bude vedieť, koľko ktorý človek dostáva. Uvidí aj to, že mnohí ľudia sú na hranici chudoby. Lenže všetky tieto informácie mohol získať už teraz, keby chcel. Namiesto toho sa investovali desiatky miliónov do softvérov pre verejnú správu, ktoré neboli kompatibilné. Teraz sa vyhodia ďalšie milióny, aby tieto systémy spolupracovali,“ hovorí Halás.
Praktický úžitok pre ľudí nevidí. „Ich situácia sa nezlepší, príjmy sa im nezvýšia. Ich životná úroveň neporastie, len sa zase zavedú nové pravidlá, na ktoré si budú musieť zvykať. Vláda by sa radšej mala zaoberať tým, ako ľuďom pridať a pomôcť im,“ upozorňuje Halás s tým, že napríklad starší občania možno budú mať s používaním platobných kariet problém, keďže doteraz boli zvyknutí na hotovosť.
Presný termín zavedenia štátneho účtu zatiaľ nebol určený. Príprava systému, ktorá zahŕňa napríklad investície do informačných technológií, má byť pokrytá z európskych fondov. V hre sú tie, ktoré má Slovensko vyčlenené v období rokov 2014 až 2020.
Čo by mala umožniť elektronická peňaženka
- štát na ňu pošle všetky štátne dávky, napríklad z úradu práce, zo Sociálnej, zdravotnej poisťovne, z ministerstva školstva, od obcí, poskytovateľov dotácií, okresných úradov, finančného riaditeľstva, rezortu vnútra či detských domovov
- pôjde o dávky v hmotnej núdzi, nemocenské dávky, doplatky za lieky, štipendiá, zaopatrovací príspevok, daňový bonus a ďalšie dávky
- cez kartu sa bude dať nakupovať u obchodníkov na území Slovenska
- uvažuje sa aj o možnosti vyberať cez kartu hotovosť v sieti bankomatov
- možnosť prevedenia finančných prostriedkov zo štátneho účtu na účet v komerčnej banke
„Rezort si v tejto fáze pýta mandát od vlády na to, aby realizoval koncepciu. To znamená, aby analyzoval možnosti a spôsob ďalšieho postupu,“ vysvetľuje tlačový odbor ministerstva financií. Až samotná analýza, o ktorej sa bude hlasovať na jeseň, má priniesť podrobnejšie odpovede, kedy a za koľko sa nový systém spustí. Zámer počíta s vytvorením výboru pre koordináciu aktivít či s vytvorením pracovnej skupiny.
Podobný systém fungoval v minulosti aj v Česku, kde sa realizoval v spolupráci s Českou sporiteľňou. Po kritike politikov, odborov a ombudsmana však takzvané sKarty zrušili. Dôvody boli viaceré, sporiteľňa sa napríklad mohla dostať k citlivým údajom klientov, ktoré následne mohla používať. Takisto štát mohol sledovať, ako ľudia s peniazmi hospodária. Aj dôchodcovia odmietali sKarty, pre nich bolo jednoduchšie vybrať si peniaze pomocou poštových poukážok. Doriešená nebola ani ochrana pred exekútormi. Náš rezort financií prízvukuje, že sa nechce vybrať českou cestou a akékoľvek porovnávanie rázne vylučuje.