Pravdepodobne už aj tuší v akej pozícií. Druhou istou vecou je, že sa už nemôže prihlásiť do druhej voľby, ktorá sa má uskutočniť do štyroch mesiacov. Treťou je, že Harabin ešte môže kandidovať za predsedu Súdnej rady. S najväčšou pravdepodobnosťou sa však jeho éra nadobro končí. Čo príde po nej, záleží na parlamente a samotných sudcoch.
Aj napriek tomu, že Harabin v pondelok vo voľbe neuspel, vyzerá to tak, že sa necíti byť porazený. Dokonca naznačil, že ak nebude druhá voľba predsedu Najvyššieho súdu úspešná, v tretej sa chystá opäť kandidovať. Systém mu to umožňuje, rovnako ako Jane Bajánkovej a Zuzane Ďurišovej, ktoré boli v pondelok jeho protikandidátkami a ďalším navrhnutým. Ak by ani tretia voľba nebola úspešná, bude sa konať do 120 dní štvrtá, do ktorej sa zase môžu prihlásiť len kandidáti z druhej voľby a noví. A takto to bude fungovať až pokým Súdna rada nezvolí nadpolovičnou väčšinou hlasov hlavu Najvyššieho súdu.
Prečítajte si aj komentár Petra Javůrka Dlhá cesta k náprave.
Najskôr však musí predseda Súdnej rady, teda Štefan Harabin, vyhlásiť druhú voľbu predsedu súdu. Podľa zákona má tak urobiť do 45 dní od neúspešnej voľby. Hoci tá sa uskutočnila len v pondelok, už včera sa v zákulisí začínalo pošepkávať o možných nových kandidátoch. Spomínajú sa mená viacerých sudcov Najvyššieho súdu Rudolfa Čirča, Daniela Hudáka či Evy Babiakovej. Či už ako možných kandidátov ministra spravodlivosti, alebo sudcovských stavovských organizácií. Ani jeden z nich sa k tomu zatiaľ nechce vyjadrovať.
Hovorkyňa rezortu spravodlivosti Alexandra Donevová len oznámila, že „minister spravodlivosti Tomáš Borec berie výsledky pondelkovej voľby na vedomie, no informovať o ďalších krokoch by bolo v tomto momente predčasné“. Mená možných kandidátov tají aj Združenie za Otvorenú justíciu. "Kandidátov je viac. Je ich dosť aj pre druhú, prípadne tretiu voľbu,“ uviedla sudkyňa, ktorá si želala zostať v anonymite.
Jednou z možností, ako by si mohol Harabin zachovať vplyv na dianie nielen na Najvyššom súde, ale aj v celej justícii, je, že by sa stal predsedom Súdnej rady. Umožňujú mu to zmeny, ktoré pripravuje Smer v súvislosti s novelou ústavy. Tá by mu aj napriek neúspechu v Sobranciach mohla dokonca priniesť väčší vplyv v justícii, ako má dnes.
Ak novelizáciu ústavy schváli parlament, Súdnej rade sa rozšíria právomoci a pod palcom bude mať aj vyhodnocovanie tzv. previerok spoľahlivosti sudcov. To znamená materiály, ktoré o stykoch sudcov, ich kontaktoch, kontách v bankách, majetku či dôvodoch na ich vydieranie získa od polície a tajnej služby. Nehovoriac o silných personálnych právomociach, ktoré má aj v súčasnosti.
Kto viedol Najvyšší súd SR
- Štefan Harabin – Prvýkrát bol predsedom súdu v rokoch 1998 až 2003. Do funkcie ho zvolil v tajnom hlasovaní parlament. Druhýkrát bol zvolený za predsedu Súdnou radou v roku 2009 na obdobie piatich rokov. Na čelo Najvyššieho súdu prezident Ivan Gašparovič Harabina vymenoval už necelých 24 hodín po jeho zvolení v Súdnej rade.
- Milan Karabín – Za šéfa Najvyššieho súdu bol zvolený dvakrát, prvýkrát v roku 1996 parlamentom, no už koncom roka 1997 sa funkcie vzdal na vlastnú žiadosť. Karabín tvrdil, že tak robí zo zdravotných dôvodov. Druhýkrát bol zvolený na základe zmien v ústave Súdnou radou v jeseni 2003. Krátko pred voľbou sa kandidatúry vzdal sudca Juraj Majchrák práve v prospech Karabína. O funkciu sa vtedy uchádzal aj Harabin, ale neuspel. Karabín bol na čele súdu päť rokov.
- Karol Plank – Najvyšší súd viedol v rokoch 1993 až 1996. Funkcie sa vzdal v januári 1996, v máji 1997 zomrel. Bol odborníkom na občianske právo. V rokoch 1990 až 1992 stál na čele komisie pre prípravu Ústavy SR. Prezident Ivan Gašparovič Plankovi udelil v roku 2006 štátne vyznamenanie Pribinov kríž 1. triedy in memoriam.
To, že Harabinovi návrh nového zákona o sudcoch umožňuje kandidovať na post predsedu Súdnej rady, pripustil aj jeden z jeho predkladateľov, poslanec Anton Martvoň (Smer). „Návrh zákona, ako je predložený v Národnej rade, umožňuje, aby kandidáta na predsedu Súdnej rady predložili traja členovia Súdnej rady,“ vysvetlil Martvoň. „Všetko závisí od toho, v akom znení bude schválená novela ústavy a či sa nájde v snemovni ústavná väčšina 90 hlasov,“ povedal Martvoň.
Očakáva sa však, že karty začne po svojom nástupe do funkcie miešať aj novozvolený prezident Andrej Kiska. Určite využije príležitosť a tak, ako to urobila vláda Roberta Fica, pár týždňov po svojom nástupe vymení troch členov Súdnej rady. Tých, ktorých vymenoval súčasný prezident Ivan Gašparovič.
Vráťme sa však k budúcnosti Štefana Harabina na Najvyššom súde. Je pravdepodobné, že po 23. júni sa môže stať predsedom trestného kolégia na Najvyššom súde. Dnes je predsedom jedného z odvolacích senátov tohto kolégia. Tak by šéfoval znovu, ale už iba dvadsiatim trestným sudcom tohto súdu. Nevylučujú to viacerí sudcovia tohto kolégia. Toto miesto je totiž po odchode dlhoročného predsedu Haralda Stiffela pred pár mesiacmi neobsadené.
Na sudcovský dôchodok ho nečakane poslal prezident Ivan Gašparovič na návrh Súdnej rady. Dočasne tak kolégium riadi poverený sudca Igor Burger. Hoci sa už jedna voľba na obsadenie tohto miesta pred dvoma mesiacmi konala, nebola úspešná. Žiaden kandidát sa totiž neprihlásil. Predsedu volia sudcovia tohto kolégia.
Hlasovanie Súdnej rady v Sobranciach poukázalo ešte na jednu skutočnosť. Harabin už v Súdnej rade nemá istú podporu všetkých sudcov, ktorí ho doteraz bez výhrad podporovali. Sedem hlasov zo 16 v prvom kole a ešte o jeden menej v druhom kole znamená, že viacerí sudcovia si uvedomili, že príde k zmene. A tiež to, že jej nositeľom nebude doterajší šéf Najvyššieho súdu a Súdnej rady. Došlo to piatim sudcom, ktorí v druhom kole nedali svoj hlas ani Harabinovi, ani Bajánkovej. Z nich najmä štyrom, na ktorých nemá ako predseda súdu priamy dosah.