Prostredníctvom tohto implantátu kardiológovia monitorujú srdcový rytmus na diaľku a ak zaznamenajú problémy, dokážu rýchlo zasiahnuť.
Prístroj, takzvaný mini EKG, majú pacienti implantovaný priamo pri srdci a lekárom umožňuje odhaliť arytmiu, ktorá sa v súčasnosti bežne dostupnými prístrojmi zisťuje veľmi ťažko. Mnohí pacienti veľa ráz nepociťujú žiadne príznaky, pritom neodhalená arytmia môže viesť k mozgovej príhode. Jej včasným zistením môžu lekári nastaviť liečbu na riedenie krvi a dokážu tak zabrániť porážke, ktorá má často fatálne dôsledky. Lekári uvádzajú, že 25 percent ľudí po mozgovej príhode zomiera do jedného mesiaca, do jedného roka zomrie až 50 percent. Tí, ktorí prežili, majú rôzne formy postihnutia, často sú odkázaní na pomoc druhých ľudí. Ročne postihne mozgová príhoda až 25-tisíc obyvateľov Slovenska.
Moderný implantát nahradí starší prístroj veľký ako USB kľúč, ktorý na Slovensku od jeho zavedenia v roku 2007 dostalo asi 500 pacientov. Nový prístroj má zlepšené mnohé funkcie a umožňuje bezdrôtovú komunikáciu z pohodlia domova pacienta.
Ak má napríklad pacient, ktorý býva v Žiline, ťažkosti, nemusí navštíviť lekára. Stačí, ak si k voperovanému mini EKG priloží malý snímač, ktorý tiež dostane, a v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb v Bratislave sa na monitore počítača objaví obraz fungovania jeho srdca. Na základe neho kardiológ vyhodnotí stav pacienta, zavolá mu a poradí, ako ďalej postupovať. „Je to aj odbremenenie zdravotníctva od mnohopočetných návštev, z ktorých veľká väčšina môže byť neodôvodnených. Môže sa totiž stať, že aj keď má pacient ťažkosti, nejde o arytmiu. Ak by mal pacient problémy, prístrojom pošle správu, ktorú lekár zachytí v počítači,“ tvrdí kardiológ Ľuboš Urban z národného ústavu. Analýza dát je podľa neho oveľa jednoduchšia ako pri klasickom prístroji EKG. Všetky relevantné informácie totiž vyhodnotí počítač a lekár už len zhodnotí, či ide o závažné, alebo menej dôležité dáta.
Lekári predpokladajú, že v budúcnosti dostanú tento implantát aj ďalší pacienti, bude to priemerne asi stovka za rok.
Medzi prvými pacientmi, ktorí tento implantát dostali, bola aj Edita Štrbáková (70) z Bratislavy. Po prekonaní dvoch infarktov sa u nej začali prejavovať poruchy srdcového rytmu. Prvý mala ešte ako 55-ročná, druhý prišiel o desať rokov neskôr. „Neviem, z čoho som mala infarkty, bola som štíhla, cholesterol som mala v norme, nikdy som nefajčila, možno to súviselo s mojím povolaním, 25 rokov som pracovala ako detská onkologička,“ hovorí pani Štrbáková.
Poruchy srdcového rytmu sa u nej prejavovali nepravidelne. „Raz mi srdce bilo veľmi rýchlo, inokedy vôbec alebo úplne pomaly. Tepovú frekvenciu som namiesto 60 úderov za minútu mala iba 28. Išlo o stavy, kedy som cítila, že idem odpadnúť, a tak som si ľahla na zem, to mi pomáhalo. Lekári mi najskôr dali prístroj, ktorý mi srdce monitoroval iba jeden deň. Mala som ho asi dvakrát, ale nikdy sa nič neznázornilo. Predstava mozgovej porážky ma desila. Tento implantát mám asi tri mesiace a na základe jeho monitoringu už mám aj liečbu, ktorá zabráni, aby ma postihla mozgová príhoda,“ dodáva bývalá lekárka. Prístroj podľa nej nie je vôbec vidieť a v ničom ju ani neobmedzuje.
Pacienti s implantovaným prístrojom môžu ísť bez problémov na magnetickú rezonanciu, CT či cestovať lietadlom. Pri kontrole detekčným systémom na letisku sa pacient preukáže identifikačnou kartičkou, ktorú dostane spolu s implantátom. Poisťovne miniimplantát uhrádzajú v plnej výške.
Srdcová arytmia, ktorej najčastejšou formou je fibrilácia predsiení, je podľa prednostu Kliniky kardiológie a angiológie národného ústavu Róberta Hatalu epidémiou modernej civilizácie. „Súvisí to s tým, že mnoho smrteľných srdcových chorôb dnes vieme vyliečiť, napríklad infarkt myokardu, ale daňou za to je v neskoršom veku vznik fibrilácie predsiení. Jej nebezpečenstvo spočíva vo vzniku krvných zrazenín v srdci, ktoré môžu byť vymrštené do krvného obehu a vo väčšine prípadov skončia v tepnách mozgu,“ uvádza Hatala.
Na Slovensku podľa neho trpí srdcovou arytmiou asi 2,5 percenta populácie, čo je asi 100– až 150-tisíc ľudí. Hatala dodáva, že ide len o špičku ľadovca. Doterajšími diagnostickými technikami sa nedajú odhaliť všetky formy. „Dnes tu máme diagnostickú metódu, ktorá by pomohla odhaliť pacientov s vysokým rizikom cievnej mozgovej príhody. Najvyššie riziko majú pacienti, ktorí už prekonali cievnu mozgovú príhodu a v jednej tretine prípadov, napriek všetkým moderným prístrojom, sa nepodarí zistiť, prečo ju vlastne dostali. Tu predpokladáme, že v pozadí je nezistená fibrilácia predsiení,“ konštatuje šéf kardiologickej kliniky. Podľa kardiológa Urbana prístroj má už značku Európskej agentúry pre lieky. Zatiaľ je dostupný len pre niekoľko klinických pracovísk na svete. „My sme boli jedno z tých vybratých pracovísk, ktoré malo možnosť dostať sa ako prvé k tejto technológii,“ uvádza.
Ako však bežný človek zistí, že má arytmiu? Všeobecný lekár pre dospelých zo Sniny Peter Makara hovorí, že by ju mohli zachytiť všeobecní lekári v rámci preventívnych prehliadok, ale až od 40. roku života. „Vtedy už máme povinnosť urobiť pacientovi EKG alebo ho poslať na EKG a potom aj na ďalšie vyšetrenie k internistom alebo ku kardiológom. Mám troch takých pacientov, ktorí sú už nastavení na dlhodobú liečbu,“ uvádza Makara. Pacienti by preto mali chodievať na preventívne prehliadky pravidelne. U mladších ako 40-ročných, ak nemajú viditeľné problémy, môže arytmiu lekár zistiť náhodne.
Pôvodnú agentúrnu správu nahradil autorský článok denníka Pravda.