Je teda doživotný trest skutočne doživotný? V niektorých prípadoch nie. V Ilave a Leopoldove si ho odpykáva 41 väzňov, pričom len traja z nich sedia vo väzení s tým, že nemôžu požiadať súd o podmienečné prepustenie. To znamená, že drvivú väčšinu z nich súd môže, ak o to požiadajú, pustiť na slobodu po odsedení 25 rokov. Patrí k nim aj dnes už 70-ročný Ondrej Rigo, ktorý je za mrežami za deväť vrážd, či mafiánsky nájomný vrah 48-ročný Alojz Kromka, prezývaný Lojzo Čištič.
Jedným zo sťažovateľov v Štrasburgu je aj vrah svojho nevlastného otca 44-ročný Róbert Čačko. Najvyšší súd mu v roku 2009 podľa vtedy platného zákona potvrdil absolútny trest, lebo už predtým sedel za znásilnenie a inú vraždu. Druhým je 37-ročný Jozef Koky, ktorému Najvyšší súd v roku 2012 potvrdil absolútny trest, hoci nemá na svedomí vraždu. Obaja namietajú porušenie svojich práv.
Tretí s absolútnym trestom, ktorý sa ale zatiaľ nesťažoval, je 49-ročný Ján Karvai. Ten sa v roku 2009 dostal do väzenia za tretiu ozbrojenú lúpež 5-tisíc korún, keď prepadol v parku muža, udrel ho a ukradol mu peniaze. Pred spáchaním tejto lúpeže bol však odsúdený šesťkrát, z toho dvakrát za lúpež.
Tento najvyšší možný trest dostali po tom, čo v Trestnom zákone začalo od roku 2003 platiť zavedenie trestu absolútneho doživotia pri niektorých obzvlášť závažných úmyselných trestných činoch alebo pri ich recidíve.
Zástupkyňa Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu Marica Pirošíková hovorí, že súd v Štrasburgu nepovažuje za problém uloženie doživotného trestu odňatia slobody z hľadiska Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože akceptuje, že je potrebné chrániť spoločnosť pred páchateľmi najzávažnejších trestných činov, ktorí predstavujú pretrvávajúcu hrozbu pre spoločnosť.
„Je však potrebné, aby existoval mechanizmus, prostredníctvom ktorého dôjde k preskúmaniu, či u doživotne odsúdeného nedošlo k zmenám eliminujúcim jeho nebezpečnosť a či je ďalšie odňatie slobody nevyhnutné,“ upozorňuje právnička.
Podľa nej súd v Štrasburgu o prípade Čačko a Koky ešte nerozhodol. „Ich situácia sa zmenila počnúc 1. októbrom 2010, nakoľko s účinnosťou od tohto dňa došlo na Slovensku k novelizácii relevantných ustanovení Trestného zákona, ktorý zakotvil možnosť podmienečného prepustenia z uloženého doživotného trestu odňatia slobody po odpykaní 25 rokov trestu, pričom táto právna úprava sa vzťahuje aj na nich,“ uviedla Pirošíková.
Rozsudok štrasburského súdu sa týkal sťažnosti recidivistu Lászlóa Magyara odsúdeného na absolútne doživotie, ktorý pri lúpežnom prepadnutí mimoriadne krutým spôsobom zavraždil dve starenky. Podľa súdu udeľovanie doživotného trestu väzenia bez vyhliadky na prípadné predčasné prepustenie odporuje zákazu neľudského zaobchádzania. Neuznal totiž argument maďarskej vlády, že odsúdenému ešte zostáva možnosť udelenia prezidentskej milosti.
Maďarského premiéra Viktora Orbána rozhodnutie súdu pobúrilo: „Je to ďalší dôkaz, že v Bruseli a Štrasburgu stavajú práva páchateľov zločinov nad práva nevinných ľudí a práva obetí,“ cituje ho agentúra MTI. Orbán zdôraznil, že v mene vlády to treba čo najdôraznejšie odmietnuť. Doživotné väzenie bez možnosti podmienečného prepustenia má podľa neho významný odstrašujúci účinok.
Orbánov Fidesz presadil zakotvenie tohto najvyššieho možného trestu aj do ústavy z roku 2012, pričom pri celonárodných konzultáciách to vtedy podporilo až 94 percent Maďarov. Maďarské súdy doteraz uložili trest absolútneho doživotia v 46 prípadoch, pričom 33 rozsudkov je už právoplatných.
Pirošíková upozornila, že ak rozsudok týkajúci sa Maďarska nadobudne právoplatnosť, Výbor ministrov Rady Európy bude od Maďarska požadovať systémové zmeny. „Rozsudok síce nie je právne záväzný pre iné štáty, ale tieto z neho vyvodzujú dôsledky, pretože majú všeobecnú povinnosť rešpektovať a aplikovať dohovor s vyvíjajúcou sa judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva,“ hovorí Pirošíková.