Vedel však o tom čitateľ Pravdy, ktorý nás ešte 15. mája, teda dva dni po prvom a štyri dni pred druhým konkurzom, upozornil na to, kto kandiduje, ako sú zložené výberové komisie a koho podľa neho vyberú. Jeho predpoklad sa naplnil.
Vo Svidníku konkurz vyhral vyšší súdny úradník Matúš Tarcala. Ten je podľa rozvrhu práce na Krajskom súde v Prešove zaradený ako vyšší súdny úradník do senátu sudkyne Antónie Kandravej, ktorá bola členkou výberovej komisie. Tarcala vyhral spomedzi 17 uchádzačov.
Prečítajte si aj glosu Martina Krna Kamoši zo súdov.
„Hneď po vyhlásení výberového konania, pre veľký počet výberových konaní na iných súdoch, som jednal s viacerými členmi z databázy kandidátov. Na základe toho som potom určil výberovú komisiu. V tom čase som vôbec nevedel, kto sa prihlási do výberového konania,“ reagoval predseda svidníckeho okresného súdu Štefan Bujňák. Tvrdí, že o tom, že Matúš Tarcala je vyšší súdny úradník na prešovskom súde, nevedel. Priznal, že osobne poznal z prihlásených uchádzačov iba dvoch vyšších súdnych úradníkov. Jedna je zo súdu, ktorému šéfuje, druhý je hovorca Krajského súdu v Prešove.
V Kežmarku vyhral konkurz Juraj Fujerik, ktorý pracuje na prešovskom okresnom súde a je blízkym príbuzným sudkyne Krajského súdu v Prešove Daniely Babincovej. A práve jej šéfka, predsedníčka Krajského súdu v Prešove Anna Ilčinová, bola tiež členkou výberovej komisie. Fujerik porazil ďalších 18 uchádzačov.
Predsedníčka Okresného súdu v Kežmarku Erika Borovská hovorí, že „žiadosť Juraja Fujerika o zaradenie do výberového konania spolu s ďalšími dokladmi bola okresnému súdu doručená osem dní po doručení menovacieho dekrétu Anne Ilčinovej, ako členke výberovej komisie“. Podľa nej Fujerik predložil písomné vyhlásenie, v ktorom mu zo zákona vyplýva uviesť, či má príbuzných pracujúcich v justícii. V ňom uviedol, že jemu blízkou osobou je sudkyňa Krajského súdu Prešov Daniela Babincová.
Upozornila, že jej ako predsedníčke okresného súdu, ktorá výberovú komisiu vymenovala, a ani ako zvolenej predsedníčke tejto výberovej komisie, neboli dosiaľ oznámené žiadne skutočnosti týkajúce sa vzťahu tejto členky výberovej komisie k uchádzačovi konkurzu, ktoré by boli dôvodom na spochybnenie jej objektívnosti.
Predsedníčka Krajského súdu v Prešove Anna Ilčinová uviedla, že vymenovanie členov komisie je na jednotlivých predsedoch okresných súdov. „Ako členka výberovej komisie som si vždy zachovávala objektivitu,“ povedala Ilčinová. Podľa nej Juraj Fujerik sa už uchádzal aj o post sudcu na Okresnom súde Vranov nad Topľou, ale neuspel, i keď členkou výberovej komisie bola aj ona.
O tom, či sa úspešní uchádzači výberových konaní stanú sudcami, rozhodne Súdna rada. Tá prerokuje, či ich navrhne na vymenovanie prezidentovi. Pri rozhodovaní môže tiež zohľadniť pripomienky k výberovému konaniu.
Výsledky konkurzov ani zloženie výberových komisií vo Svidníku a v Kežmarku ministerstvo spravodlivosti nekomentuje. Podľa tlačového oddelenia je na predsedovi súdu, kde konkurz prebieha, koho do komisie vyberie. K dispozícií má databázu s členmi navrhnutými ministrom spravodlivosti, parlamentom a Súdnou radou.
Podľa právničky Zuzany Čaputovej z Via Iuris sa sudcovské konkurzy za ministra Tomáša Boreca stali transparentnejšími, medzi sudcami však stále vládne rodinkárstvo. „Výberové konania sú síce verejné, ale systém sa dá obchádzať. Tí, ktorí majú príbuzných v justícii, sú štatisticky úspešnejší než iní uchádzači o pozíciu sudcu,“ vysvetľuje. Podľa nej by pomohlo zjednotenie kritérií na výber uchádzačov a to, ak by vo výberových komisiách nesedeli len sudcovia. „Transparentnosti procesu by pomohlo, aby to nebolo len o tom, že sudcovia vyberajú sudcov. Mali by tam byť aj iné právnické profesie či akademici,“ dodala.
Ako bodovali víťazov
V konkurzoch na miesta sudcov získala väčšiu váhu ústna časť po zmenách, ktoré presadil minister spravodlivosti Tomáš Borec. Uchádzači už nemusia odpovedať v testoch na 60 otázok z ústavného, trestného, správneho či medzinárodného práva, ale len na 40 otázok. Znížilo sa aj bodové ohodnotenie za vypracovanie súdneho rozhodnutia či písomný test.
Naopak, účastníci môžu získať oveľa viac bodov pri ústnom skúšaní od piatich členov komisie. V tejto časti sú neúspešní už len tí kandidáti, ktorí získajú menej ako 78 bodov, predtým neuspel každý, kto získal menej ako 36 bodov.
Matúš Tarcala po písomnej časti zaostával za prvým o tri body. Po ústnej časti, ktorá má najvyššiu váhu a body v nej udeľujú členovia komisie, mal spolu s ďalším účastníkom rovnaký počet 96 bodov. V konkurze nakoniec po vyhodnotení písomnej časti, riešenia prípadovej štúdie, prekladu z cudzieho jazyka, vypracovania súdneho rozhodnutia získal Tarcala najvyšší počet bodov, o 12 viac ako druhý v poradí.
Juraj Fujerik získal za písomný test 32 bodov, lepší od neho boli traja uchádzači s 34 bodmi. Do ústnej časti postúpili z celkového počtu len siedmi uchádzači. Fujerikovi udelili 96 bodov, čo bol najvyšší počet spomedzi jeho súperov. Zvíťazil s celkovým počtom 202 bodov, uchádzač na druhom mieste mal o dva body menej.