Na stranícke financie má dozerať komisia zostavená zo 14 členov, a to piatich delegovaných z koalície, piatich z radov opozície, po jednom zástupcovi navrhnú Ústavný súd SR, Najvyšší súd SR, Najvyšší kontrolný úrad a generálna prokuratúra.
Podľa návrhov, ktoré predložil minister vnútra Robert Kaliňák, politické strany budú môcť na svoju volebnú kampaň vynaložiť najviac tri milióny eur, kandidáti na prezidenta maximálne pol milióna a nezávislí kandidáti na predsedov samosprávnych krajov najviac štvrť milióna eur rovnako ako kandidáti na primátorov Bratislavy a Košíc.
Všetci budú povinne zverejňovať údaje nielen o tom, koľko peňazí na kampaň minuli, ale tiež budú musieť informovať, odkiaľ peniaze majú. Zákon zavádza tzv. transparentné účty, ku ktorým bude mať prístup verejnosť. Opozícia má ku kódexom viacero pripomienok a predloží niekoľko pozmeňujúcich návrhov.
Zákona o sociálnej práci prešiel do druhého čítania
Poslanci v utorok posunuli do druhého čítania návrh nového zákona o sociálnej práci. Legislatíva stanovuje podmienky výkonu sociálnej práce v praxi tak, aby ju mohli vykonávať len fyzické osoby, ktoré sú odborne spôsobilé.
Sociálny pracovník by podľa legislatívneho návrhu mohol sociálnu prácu vykonávať aj ako samostatnú prax v profesii sociálny pracovník.
Podmienkou však bude, aby mal povolenie na výkon samostatnej praxe sociálneho pracovníka. Takéto povolenie má vydávať Slovenská komora sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce.
Návrh, ktorý vypracovalo ministerstvo práce, podrobili počas prvého čítania rozsiahlej kritike opoziční zákonodarcovia. Poslanec za SDKÚ Ľudovít Kaník nepovažuje tento zákon za dobrý, navrhoval ho dokonca vrátiť na dopracovanie, podľa neho je za ním schovaný biznis.
„Biznis je v tom, že sa zavádza systém, že človek musí absolvovať konkrétny študijný odbor,“ povedal Kaník s tým, že ani povinné školenia nebudú zadarmo. Namieta, aby zákon striktne stanovoval povinnosti, veci by sa podľa neho mali nechať v dobrovoľnej rovine, napríklad školenia či členstvo v komore. „Potom to bude v poriadku, lebo sa z toho dá preč to vynútené zapojenie sa do vecí, za ktoré treba platiť, ktoré vytvárajú bariéry, ktoré vytvárajú cechový systém a ja to budem kritizovať v každom odvetví,“ povedal počas rozpravy Kaník.
Minister práce a sociálnych vecí Ján Richter namieta, že členstvo v komore nebude povinné, ale dobrovoľné. Navyše kontroval, že v sociálnej práci sa biznis nerobí, sociálni pracovníci sú podľa neho najhoršie platení.
O návrhu, ktorý do parlamentu predložil jeho rezort, je však pripravený diskutovať. „Po 20 rokoch prijímame niečo úplne nové. Absolútne každého s týmto zákonom uspokojiť nie je ani možné,“ skonštatoval šéf rezortu práce. Podotýka však, že sa snažia vytvoriť systém, ktorý sa eventuálne do budúcnosti bude podľa požiadaviek aplikačnej praxe upravovať.
Vybrať dôchodok si budú môcť tí, čo poberajú aspoň 800 eur
Výrazná väčšina ľudí, ktorí si na dôchodok sporia v druhom dôchodkovom pilieri, si bude musieť z celej nasporenej sumy povinne kúpiť doživotný dôchodok v životnej poisťovni. Tzv. programový výber, ktorý umožní postupne vyplatiť nasporenú sumu po odchode na dôchodok, bude určený pre tie osoby, ktorých dôchodok z prvého piliera alebo prvého a druhého piliera spolu je viac ako štvornásobok sumy životného minima, čo je v súčasnosti približne 800 eur.
Vyplýva to z novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení, o ktorej budú definitívne rozhodovať poslanci. Ministerstvo práce chce umožniť dedenie aj po zakúpení doživotného dôchodku z druhého penzijného piliera. Rezort sociálnych vecí plánuje zaviesť sedemročné garantované obdobie po zakúpení doživotnej penzie, počas ktorého by pozostalí zdedili po zomretom poberateľovi penzie dôchodok v sume, ktorú by zosnulý dostával v období zostávajúcom do skončenia siedmich rokov od kúpy dôchodku.
Ak by poberateľ doživotného dôchodku zomrel napríklad po dvoch rokoch od kúpy dôchodku, pozostalí by dedili sumu dôchodku, ktorú by inak dostával poberateľ dôchodku počas zvyšných piatich rokov. Predstavený návrh by mali poslanci vložiť do vládneho návrhu novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení buď počas rokovania parlamentného sociálneho výboru o tejto novele, alebo počas druhého čítania v pléne Národnej rady SR.
Pravidlá chovu nebezpečných psov majú byť prísnejšie
Vládny Smer sa opätovne pokúsi sprísniť držanie nebezpečných psov. Vyplýva to z novely zákona, ktorou sa upravujú niektoré podmienky držania psov. Právnu normu s cieľom riešiť problematiku držania nebezpečných psov, ktoré už v minulosti zaútočili na človeka alebo je oprávnený predpoklad zvýšeného rizika útoku na človeka alebo zviera, do parlamentu predložili poslanci za Smer Vladimír Jánoš, Magda Košútová a Tibor Lebocký. (Viac čítajte v osobitnom článku.)
Definitívne rozhodovanie čaká poslancov aj pri novele zákona o organizácii Ústavného súdu SR. Zákonodarcovia za KDH Monika Gibalová, Pavol Abrhan, Martin Fronc a Pavol Hrušovský chcú právnou normou zakotviť ústavnému súdu povinnosť rozhodovať o ústavnosti zákonov do troch mesiacov.
Parlament bude diskutovať aj o balíčku deviatich zákonov, ktorým chcú opoziční poslanci pomôcť mladým lepšie sa uplatniť. Ide o návrhy z rezortov školstva, spravodlivosti a sociálnych vecí, ktoré majú pomôcť mladým ľuďom zamestnať sa.
Návrh novely ústavy o zmenách v justícii a ochrane manželstva, ktorý predložili vládny Smer a opozičné KDH, je zaradený až na konci programu, národná rada o ňom bude rokovať pravdepodobne až počas prvého júnového týždňa.