Žiadosť sa týka odškodného za majetok zabavený koncernu Baťa na Slovensku po druhej svetovej vojne. Úrad tak nevyhovel odvolaniu Baťových potomkov, ktorí mali proti jeho pôvodnému verdiktu námietky. Ďalší postup Baťovcov zatiaľ nie je známy, zástupca rodiny postup ministerstva kritizoval.
So žiadosťou o kompenzáciu sa na ministerstvo financií vlani v septembri obrátili štyria príbuzní Baťu. Rozhodnutie o výške náhrady ponechali na úradoch. Baťov vnuk John Nash vtedy odhadol, že hodnota Baťovho majetku na Slovensku dosiahla niekoľko miliárd eur.
Ministerstvo financií rozhodovanie o žiadosti najprv prerušilo a Baťovcov vyzvalo na predloženie ďalších dokumentov. Vzhľadom na to, že žiadatelia podľa ministerstva požadované listiny nepredložili, úrad konanie zastavil. Voči tomuto rozhodnutiu podali Baťovci opravný prostriedok, takzvaný rozklad, ktorému ministerstvo teraz nevyhovelo.
Baťovci sa ešte nerozhodli, ako budú reagovať
Zástupca Baťových príbuzných Tomáš Pecina povedal, že rodina sa zatiaľ nerozhodla, či zamietavé rozhodnutie ministerstva napadne na súde, alebo podá novú žiadosť o odškodné.
„Postup slovenského ministerstva nie je v súlade so zákonom. My nie sme povinní predložiť dokumenty, ktorými nedisponujeme,“ povedal Pecina. Kľúčovým dokumentom v prípade je podľa neho listina o dedičskom konaní po Baťovi, ktorá sa vraj nachádza v Brazílii, kde podnikateľ v roku 1965 zomrel.
Pecina povedal, že český súd, na ktorom sa potomkovia tiež súdia o náhradu škody za majetok zabavený Baťovi kvôli jeho údajnej spolupráci s nacistami, si od brazílskej strany potrebné dokumenty vyžiadal sám.
Česko nikdy nevyplatilo Baťovcom náhradu
V Českej republike sa päť Baťových potomkov domáha od minulého roka náhrady škody za 56 miliónov korún. V inom spore o náhradu za znárodnený majetok predvlani neuspela jedna z dedičiek, Brazílčanka Dolores Liljana Bata Arambašić.
České ministerstvo financií nikdy nevyplatilo za Baťov výrobný a obchodný komplex žiadnu náhradu. Takzvané Benešove dekréty, na základe ktorých bol znárodnený Baťov majetok v bývalom Československu, pritom náhradu predpokladali. Na českých úradoch dedičia podobne ako na Slovensku neuspeli kvôli tomu, že neposkytli vyžiadané podklady.
Pod Baťov koncern na Slovensku patrilo niekoľko podnikov. Podnikateľ v krajine vybudoval priemyselné centrá Partizánske, Svit, Nové Zámky a Bošany, súčasťou Baťovho impéria bol aj Bojnický zámok.
Jan Antonín Baťa bol nevlastným bratom zakladateľa obuvníckeho impéria Tomáša Baťu. Keď Tomáš Baťa v roku 1932 zahynul pri leteckej nehode, zaujal v podniku jeho miesto. V roku 1941 odišiel do Brazílie, kde neskôr aj zomrel. Národný súd v Československu ho po druhej svetovej vojne označil v neprítomnosti za zradcu a kolaboranta a majetok firmy znárodnil. V minulých rokoch české aj slovenské súdy Baťovo meno očistili.