Základná škola už na starostu stačiť nebude

Už by sa nemalo stať, že starosta nebude vedieť poriadne čítať či z obecného úradu bude rozhodovať len so šiestimi triedami základnej školy.

29.05.2014 20:10
voľby, urna Foto: ,
Ilustračné foto
debata (42)

Koniec takýmto extrémom priniesol volebný kódex, ktorý vo štvrtok schválil parlament. Ten stanovil, že starosta musí mať minimálne strednú školu. I keď tento návrh podporilo až 99 poslancov, ozývajú sa hlasy, že zákon skončí na Ústavnom súde.

Požiadavka na minimálne stredoškolské vzdelanie pre richtárov prišla od poslancov Smeru. Podporili ich aj poslanci KDH, ktorí mali rovnaký návrh, a pripojili sa k nim viacerí poslanci SDKÚ, časť Obyčajných ľudí a niektorí nezaradení poslanci.

Debaty o nedostatočnom vzdelaní starostov sa objavili po medializovaní prípadov napríklad v Žehre alebo v Richnave. Starosta Žehry má len šesť tried základnej školy. Na internete tiež kolovalo video starostu Richnavy, ktorý s veľkými ťažkosťami čítal sľub pri nástupe do funkcie.

Ako sa zmenia pravidlá volieb

  • Limity na kampaň – Politická strana môže na kampaň pri voľbách do Národnej rady a do europarlamentu minúť najviac 3 mil. eur. Kandidát na funkciu prezidenta má limit najviac 500-tisíc eur. Strany budú môcť vynaložiť na župnú kampaň tiež 500-tisíc eur. Pre nezávislého kandidáta na župana sa určuje limit najviac 250-tisíc eur pre obidve kolá volieb. Rovnakú sumu môže tiež minúť kandidát na funkciu primátora Bratislavy a Košíc. Kampaň majú obmedzenú aj ostatní kandidáti na primátorov a starostov. Limit je stanovený podľa počtu obyvateľov.
  • Prehľad nákladov na kampaň – Bude sa sledovať už v čase začínajúcom sa 180 dní pred dňom vyhlásenia volieb.
  • Transparentné účty – Strany musia výdavky na kampaň viesť na osobitných účtoch, ktoré musia byť prístupné nepretržite a bezplatne. Verejnosť by tak mala mať prehľad, ako strany uhrádzajú náklady na kampaň.
  • Tretie strany – Kampaň budú môcť viesť okrem strán a kandidátov aj tzv. tretie strany. Ide o súkromné osoby, podnikateľov a právnické osoby, ktoré zaeviduje štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania strán. Takisto musia mať zriadené transparentné účty. Kampaň tretích strán je obmedzená do výšky 100-tisíc eur, v župných voľbách je limit najviac 25-tisíc eur.
  • Štátna komisia – Nový orgán, ktorý bude riadiť voľby a kontrolovať financie politických strán. Vytvorí ho desať členov, ktorých delegujú strany, päť nominuje koalícia, päť opozícia. Po jednom členovi budú delegovať predseda Ústavného súdu, Najvyššieho súdu, generálny prokurátor a predseda NKÚ.
  • Pokuty – Štátna komisia uloží pokutu strane od 30-tisíc do 300-tisíc eur, ak vedie volebnú kampaň mimo vyhradeného obdobia. Strane môže tiež uložiť pokutu od 10-tisíc do 100-tisíc eur, ak napríklad prekročí limit nákladov na kampaň.
  • Volebná kampaň – Doba jej trvania sa oproti minulosti predĺži. Začne sa dňom uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb v Zbierke zákonov a skončí sa 48 hodín pred dňom volieb.
  • Prieskumy – V čase 14 dní pred voľbami a v deň konania volieb je zakázané zverejňovať prieskumy verejnej mienky.

Združenie miest a obcí (ZMOS) na sneme v stredu skúšobne hlasovalo o potrebe vzdelania starostov a takmer všetci delegáti boli za. Predseda ZMOS-u Jozef Dvonč na jednej strane rešpektuje podmienku vzdelania, na druhej strane sa mu však nezdá logická, ak starosta vie pracovať a ľudia si ho želajú.

Nesúhlasné stanovisko má aj vládny splnomocnenec pre rómske komunity Peter Pollák z Obyčajných ľudí. „Žiadny diplom nezabezpečí, aby bol akýkoľvek starosta čestný, zodpovedný a nekorupčný,“ zareagoval Pollák. Poukázal zároveň na paradox, keď sa na jednej strane zabraňuje ľuďom, ktorí nemajú stredoškolské vzdelanie, kandidovať za starostov, ale do Národnej rady, europarlamentu alebo za župana môžu ďalej kandidovať ľudia bez vzdelania.

Na možný rozpor požadovaného vzdelania pre starostov s ústavou, zas upozorňujú ústavní právnici. „Skutočne je to na hrane. Viem si predstaviť aj rozumnú argumentáciu v prospech takéhoto riešenia. Vzdelanostné predpoklady samy osebe nemusia byť v rozpore,“ povedal ústavný právnik Eduard Bárány, ktorý je aj poradcom premiéra Roberta Fica. Bárány si netrúfa povedať, ako sa s týmto problémom Ústavný súd vyrovná.

Nezaradený poslanec Daniel Lipšic považuje podmienku vzdelania za protiústavnú a avizoval, že sa obráti na Ústavný súd. Potrebuje však podpisy najmenej 30 poslancov.

K hlbšiemu rezu, ktorý by menil systém volieb, prípadne posilnil váhu preferenčných hlasov alebo zvýšil počet volebných obvodov, nedošlo. Na znení volebných pravidiel sa poslanci s predkladateľom ministrom vnútra Robertom Kaliňákom dohadovali od jesene minulého roka. Opozícia tvrdila, že aj keď sa zúčastňovala na pracovných rokovaniach, schválený návrh nie je aj jej dielom. Minister Kaliňák mal opačný názor. Podľa neho z radov opozície sa akceptovalo viac ako 60 pozmeňovacích návrhov.

Jednou z kľúčových tém pri volebných pravidlách bola diskusia o zložení štátnej komisie, ktorá bude riadiť voľby a kontrolovať stranícke financie. Poslanci schválili, že bude mať desať členov. Päť z koalície a päť z opozície. Po jednom členovi komisie nominuje predseda Ústavného súdu, Najvyššieho súdu, generálny prokurátor a predseda NKÚ. Predsedu komisie bude voliť parlament v tajných voľbách. Členovia komisie budú mať nárok na paušálnu mesačnú odmenu vo výške 1,5 násobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy. Ak by sa brali do úvahy údaje za rok 2013, odmena by predstavovala 1 236 eur. Podľa opozičnej poslankyne Lucie Žitňanskej z Mostu – Híd kontrola straníckych financií nebude dostatočná a nezávislá, pretože v nej budú mať prevahu strany. Za výhodu vládnej väčšiny považuje, že predsedu štátnej komisie volí parlament a v prípade rovnosti hlasov má dva hlasy.

Prečítajte si aj komentár Petra Javůrka o novinkách vo volebných zákonoch Ide o rovnaké šance.

Viacerí poslanci opozície považujú za nezmyselné zotrvanie pri zákaze kampane dva dni pred voľbami. Podľa nich ju nie je možné zakázať napríklad na sociálnych sieťach na internete. Zavádza sa tiež jednotné moratórium, ktoré zakazuje 14 dní pred voľbami zverejňovať prieskumy verejnej mienky. Ak sa k tejto lehote pripočíta ešte čas, kým prieskumné agentúry uskutočnia terénny zber dát, verejnosť zostane zhruba tri týždne v informačnom vákuu, akú podporu strany či kandidáti majú.

„Tento návrh je kozmetická úprava okorenená nezmyslom zákazu zverejňovania prieskumov,“ zhodnotil volebný kódex sociológ Pavel Haulík. Podľa neho v čase internetu sú takéto zákazy nezmyselné a prieskumy sa aj tak budú robiť. Dá sa síce zakázať ich zverejnenie, ale môžu sa objaviť na sociálnych sieťach alebo trebárs v českých médiách.

Ústavný právnik Peter Kresák by si nebol taký istý, že by obmedzenie zverejňovania prieskumov bolo v rozpore s ústavou. „Jednoznačne by som netvrdil, že to nemá opodstatnenie,“ povedal Kresák. Podľa neho sa dá preukázať, že prieskumy ovplyvňujú voličov a ich publikovanie môže zasiahnuť do procesu volieb. „Nerobme si ilúzie. Vieme, že rôzne prieskumy sú platené a že niekedy ten, kto ich platí, ocitá sa v iných pozíciách, ako by mu objektívne patrili,“ doplnil Kresák.

K lepšej prehľadnosti financovania volebných kampaní má prispieť transparentný účet. Na úhradu kampane bude môcť strana použiť len financie vedené na takomto účte. Údaje o pohyboch na účte budú prístupné aj verejnosti. Sociológ Haulík má však pochybnosti, či transparentný účet pomôže, ak sa zavádzajú finančné stropy kampane. Ako príklad uviedol nedávnu prezidentskú kampaň, keď viacerí kandidáti minuli viac peňazí, ako priznali. Formálne sa však zmestili do finančného stropu. Volebné pravidlá tiež stanovia, že limit výdavkov na kampaň sa bude sledovať už pol roka pred dňom vyhlásenia volieb.

S financovaním kampaní úzko súvisí aj ich dĺžka, ktorá sa zmení. Napríklad v eurovoľbách trvala 21 dní. V prezidentských voľbách bola stanovená na 15 dní. Kampaň sa po novom začne dňom uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení v Zbierke zákonov a skončí sa 48 hodín pred voľbami.

Ak by sme zobrali príklad z posledných prezidentských volieb, tak predseda parlamentu ich vyhlásil 19. decembra 2013. To znamená, že kampaň by podľa nových pravidiel trvala 89 dní. Nový prezident Andrej Kiska však začal s prezentovaním sa na verejnosti aj viac ako rok pred voľbami. Bilbordy mu viseli 10 mesiacov pred voľbami.

Politológ Michal Horský povedal, že volebný kódex len sčasti zlepšuje doteraz roztrieštené volebné zákony. „Stanovuje isté finančné a kontrolné limity, ktoré znižujú moc partokracie v našom pomernom volebnom systéme. Kódex čiastočne odpovedá na súčasné neduhy volebných pravidiel, keď napríklad niektorí kandidáti na prezidenta v posledných voľbách viedli kampaň vyše roka bez toho, aby bola pod kontrolou,“ zhodnotil politológ. Podľa Horského na stole však zostali aj zmeny volebného systému, počtu volebných obvodov s cieľom posilniť váhu osobností.

Volebný kódex začne platiť od 1. júla 2015.

© Autorské práva vyhradené

42 debata chyba
Viac na túto tému: #volebný zákon #starosta