Prvú žiadosť o náhradu predložili členovia Baťovej rodiny v septembri minulého roka. Ich právny zástupca Tomáš Pecina vtedy odhadoval, že hodnota celého majetku sa dá vyčísliť v miliardách eur. Ministerstvo financií žiadalo od Baťových príbuzných predloženie ďalších dokladov, a keď tak neurobili, konanie zastavilo.
Na to Baťovi príbuzní reagovali tzv. rozkladom, čo je opravný prostriedok proti rozhodnutiu ministerstva. Tomuto opravnému prostriedku teraz rezort financií nevyhovel a potvrdil, že konanie o odškodnení je zastavené.
„Ministerstvo zaslalo rozhodnutie o opravnom prostriedku, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o zastavení,“ píše sa v stanovisku, ktoré Pravde poskytlo včera ministerstvo financií.
Stanovisko právneho zástupcu Baťovcov sa Pravde nepodarilo získať. Tomáš Pecina sa však vlani vyjadril, že ak ministerstvo financií žiadosti o náhradu za zhabaný majetok nevyhovie, Baťovi dediči podajú žalobu na slovenský súd.
Podľa ČTK sa rodina zatiaľ nerozhodla, či zamietavé rozhodnutie ministerstva napadne na súde, alebo podá novú žiadosť o odškodné. „Postup slovenského ministerstva nie je v súlade so zákonom. My nie sme povinní predložiť dokumenty, ktorými nedisponujeme,“ povedal Pecina. Kľúčovým dokumentom je podľa neho listina o dedičskom konaní po Baťovi, ktorá sa vraj nachádza v Brazílii, kde podnikateľ v roku 1965 zomrel.
Pecina vlani predpokladal, že definitívne rozhodnutie v prípade odškodnenia môže trvať mesiace až roky. „Bude záležať na postoji ministerstva,“ zdôraznil. Takmer všetky financie, ktoré by Baťova rodina získala od slovenského štátu ako odškodné, sľubuje reinvestovať na Slovensku, najmä do vzdelávania a technológií.
České ministerstvo financií podľa medializovaných informácií nikdy nevyplatilo za Baťov výrobný a obchodný komplex žiadnu náhradu. Na českých úradoch Baťovi dediči neuspeli podobne ako na Slovensku preto, lebo neposkytli vyžiadané podklady.
Predvojnový Baťov koncern tvorilo množstvo podnikov. Na Slovensku Baťa vybudoval štyri priemyselné centrá, v Partizánskom (do roku 1949 Baťovany), vo Svite, v Nových Zámkoch a Bošanoch. Do majetku koncernu patril aj Pravenec, letisko Poprad a Bojnický zámok.
Po smrti Tomáša Baťu v roku 1932 prevzal obuvnícke impérium jeho nevlastný brat Jan Antonín Baťa, ktorý počas vojny odišiel do Brazílie. Československý Národný súd v roku 1947 Jana Antonína Baťu odsúdil v neprítomnosti na 15 rokov ťažkého väzenia a prepadnutie celého majetku v prospech štátu.
Dôvodom mala byť zrada a kolaborácia s fašistickým režimom. Výrok vychádzal z dekrétu prezidenta republiky Edvarda Beneša. O 60 rokov neskôr Mestský súd v Prahe tento rozsudok zrušil. V máji 2013 ho zrušil aj slovenský súd.