Sudcovské rady jednotlivých súdov majú zase navrhnúť kandidátov na predsedov disciplinárnych senátov. Všetky tri druhy žiadostí zverejnila súdna rada na svojej webstránke. Súdna rada vyhlásila doplňujúce voľby predsedov a členov disciplinárnych senátov na 27. októbra.
Ministra spravodlivosti Tomáša Boreca požiadala súdna rada, aby predložil do 30. septembra štyroch kandidátov na členov disciplinárnych senátov, a to iných osôb ako sudcov. Súdna rada z nich zvolí dvoch do databázy, ktorá má mať podľa zákona 15 členov, z toho osem sudcov. V tejto databáze momentálne chýbajú dvaja členovia – nesudcovia.
Predsedu parlamentu Pavol Paška by mal na základe žiadosti súdnej rady predložiť desať mien, z toho šesť sudcov a štyroch iných kandidátov. Súdna rada si z nich vyberie piatich členov do senátov. Výberový kôš tvorený nominantmi národnej rady by mal mať zo zákona 15 členov, z toho osem sudcov. V súčasnosti je v databáze iba päť sudcov a päť iných osôb.
Sudcovským radám jednotlivých súdov zaslali žiadosť o predloženie kandidátov na predsedov disciplinárnych senátov. Databáza predsedov má obsahovať desať mien. Teraz sú v nej len štyria predsedovia disciplinárnych senátov. Sudcovské rady by mali preto predložiť do konca septembra 11 mien, z ktorých súdna rada zvolí šesť chýbajúcich osôb do databázy.
Disciplinárne senáty nefungujú
Disciplinárne senáty, ktoré rozhodujú o prehreškoch sudcov, sú dlhodobo nefunkčné. Rezort spravodlivosti to chce riešiť zmenou systému, ako sa tieto senáty vytvárajú. Podľa súčasných pravidiel sa senáty vytvárajú náhodným generovaním pre každý jeden prípad disciplinárneho konania.
Namiesto toho by sa mal zaviesť systém stálych disciplinárnych senátov, ktoré by sa kreovali každoročne cez rozvrh práce a prípady by sa im prideľovali náhodným výberom.
„Dnešný systém funguje tak, že ak niekto vypadne zo senátu, tak nie je možné, aby tento senát ďalej fungoval a celé konanie sa dostáva do stratena,“ opísal ešte vlani v decembri minister Borec súčasné problémy s disciplinárnymi senátmi. Po zmene pravidiel by v prípade „vypadnutia“ sudcu zo senátu prišlo automaticky k nahradeniu novým človekom.
Súdna rada podľa zákona volí na tri roky desať kandidátov na predsedov disciplinárnych senátov a 30 ich členov. Tí sa zaraďujú do databáz, teda takpovediac výberových košov. Z databáz potom náhodným výberom kreujú senáty pre jednotlivé disciplinárne návrhy.
„Koše (databázy) budú zachované, to znamená, že budú dopĺňané mená (disciplinárnych) sudcov z týchto košov, ale už do stabilných a pevných senátov,“ vysvetľoval chystané zmeny Borec.
VIA IURIS: Zámer strany Smer utajiť hlasovanie súdnej rady je škodlivý
Združenie VIA IURIS tvrdí, že pozmeňujúci návrh poslanca strany Smer-SD Antonína Cicoňa o utajení hlasovania členov Súdnej rady SR o personálnych otázkach je škodlivý. Návrh podľa združenia prispeje k zhoršeniu stavu slovenského súdnictva.
„Je nepochopiteľné, že strana Smer-SD v situácii, v akej sa slovenské súdnictvo nachádza, prišla s takýmto zámerom. Ak by tento pozmeňujúci návrh schválil parlament, tak napríklad v prípade zvolenia Štefana Harabina za predsedu Najvyššieho súdu SR by sa už verejnosť nemohla dozvedieť, ktorí konkrétni členovia súdnej rady ho zvolili,“ uvádza sa vo vyhlásení združenia VIA IURIS.
Ako uviedla spolupracujúca advokátka VIA IURIS Zuzana Čaputová, utajenie hlasovania členov súdnej rady je v priamom rozpore s potrebou zvýšenia verejnej kontroly súdnictva a zvýšenia zodpovednosti súdnictva voči občanom.
"Utajenie hlasovania ešte viac uzavrie justíciu pred verejnosťou a zvýši nedôveryhodnosť slovenského súdnictva u verejnosti, ktorá je už v súčasnosti veľmi nízka,“ uviedla Čaputová.
Poslanec Cicoň navrhuje, aby hlasovanie členov súdnej rady nebolo verejné, ak ide o hlasovanie o vymenovaní a odvolaní sudcu, vymenovaní a odvolaní predsedu a podpredsedu najvyššieho súdu, vymenovaní a odvolaní predsedu alebo podpredsedu súdnej rady, o voľbe kandidáta na slovenského sudcu v medzinárodnom súdnom orgáne a hlasovanie o voľbe a odvolaní členov a predsedov disciplinárnych senátov. Pozmeňujúci návrh poslanca Cicoňa odporučil parlamentu schváliť aj ústavnoprávny výbor.
Podľa združenia VIA IURIS obsahuje odôvodnenie tohto pozmeňujúceho návrhu zavádzajúce argumenty. „V Dohovore o ľudských právach ani v Ústave Slovenskej republiky nie je zakotvené žiadne právo členov súdnej rady na tajné hlasovanie. Ústava a Dohovor iba zakotvujú právo občanov na tajné parlamentné voľby. Ide však o úplne odlišnú a neporovnateľnú situáciu, pretože členovia súdnej rady nie sú v podobnom postavení ako občania pri hlasovaní v parlamentných voľbách. Občania sú najvyšším pôvodcom moci a im sú zodpovedné všetky štátne orgány, aj súdna rada a jej členovia,“ uvádza sa v stanovisku VIA IURIS s tým, že členovia súdnej rady, naopak, nie sú najvyššími pôvodcami moci a sú pri svojom hlasovaní zodpovední občanom za to, ako spravujú slovenské súdnictvo.
Doterajšie rozhodovanie členov súdnej rady vzbudilo podľa združenia veľa pochybností o objektivite a kvalifikovanosti rozhodovania členov Súdnej rady SR.
„Súdna rada má navyše významnú právomoc navrhovať, vymenovať nových sudcov, pričom bez schválenia súdnej rady sa ním nikto nemôže stať. Utajenie hlasovania členov súdnej rady by pochybné personálne rozhodovania ešte posilnilo, pretože by už neboli pod žiadnou verejnou kontrolou a členovia Súdnej rady SR by rozhodovali s vedomím, že občania sa aj tak nedozvedia, ako v súdnej rade hlasovali. Preto je legitímne a pri súčasnej nepriaznivej situácii v slovenskom súdnictve aj nevyhnutné, aby občania mali informácie o tom, ako jednotliví členovia súdnej rady rozhodujú o dôležitých personálnych otázkach v slovenskom súdnictve,“ informovalo združenie, ktoré vyzýva poslancov, aby tento pozmeňovací návrh neschválili.