Naznačujú to prvé zverejnené celoštátne výsledky testov, ktoré maturanti písali v marci. Tie priniesli aj pozitívnu správu, že tohtoroční maturanti boli o niečo úspešnejší v matematike ako tí pred nimi.
Aj pri tohtoročných maturitách sa potvrdili rozdiely medzi gymnáziami a strednými odbornými školami. Maturanti odborných škôl mali slabšiu úspešnosť v testoch z cudzích jazykov. Najviac sa to prejavilo pri nemčine, kde požadovanú úroveň viac ako 33 % nedosiahla takmer polovica z nich. Študenti odborných škôl pritom maturujú z menej náročnej úrovne B1. Romana Kanovská, riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania, ktorý maturity zastrešuje, upozorňuje, že nemčina je náročnejší cudzí jazyk ako angličtina. „Pre mnohých absolventov stredných škôl je však dôležitým jazykom pre uplatnenie sa na nemeckom trhu práce,“ podotkla.
Prečítajte si glosu Mariána Repu Skúška života.
Na Strednej odbornej škole technickej v Šuranoch opravy maturitných písomiek z angličtiny budú mať štyria žiaci, ostatné predmety zvládli všetci. Riaditeľ školy František Tamašovič však zdôrazňuje, že všetkým maturantom ešte pred ústnymi maturitami firmy ponúkli prácu. „Firmy sa nepýtajú, ako zmaturovali z nemčiny, hovoria nám – my chceme hlavne šikovných a takých, aby mali záujem,“ hovorí riaditeľ školy, ktorá spolupracuje priamo s podnikmi. Aj preto by sa podľa neho v odborných školách mala posilniť odborná časť maturitnej skúšky. Viac neúspešných študentov ako vlani bolo aj v slovenčine. Slabší v slovenčine boli aj maturanti na školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín. Aj v slovenčine sa potvrdil rozdiel medzi gymnáziami a strednými odbornými školami – kým na gymnáziách zvládli slovenčinu priemerne na 74,6 %, na odborných školách to bolo len na 56,4 %.
Pavel Sadloň z Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií si myslí, že rozdiely súvisia s tým, že v maturitných odboroch sú aj tí, ktorým štúdium nejde. „Je to dôsledok toho, že sme žiakov donútili študovať maturitné odbory a berú sa ne aj takí, ktorí na to nemajú. Potom sa čudujeme, že sa dosiahli také slabé výsledky. Ale pre nich nie je priorita zmaturovať,“ reagoval Sadloň. Pri slovenčine sa pritom na maturantov kladú rovnaké nároky na všetkých typoch škôl.
Výsledky tohtoročných maturitných testov oproti predchádzajúcim rokom nie sú podľa Sadloňa výnimočne slabé. „Samozrejme, objavujú sa prípady študentov, a tých bude podľa mňa narastať, ktorým chýba motivácia dosiahnuť čo najlepší výsledok. Nemajú dôvod sa snažiť, keďže vysoké školy sa o maturantov pobijú,“ uviedol Sadloň.
Tamašovič, ktorý je predsedom Združenia pre rozvoj stredoškolského odborného vzdelávania, upozorňuje, že terajší maturanti patria k tým, ktorí na strednú školu nerobili prijímačky. A školy, ktoré sú financované podľa počtu študentov, pri populačne slabších ročníkoch brali na odbory s maturitou aj slabších žiakov. Samotné prijímačky však systém nemusia zmeniť, školy si ich robia vo vlastnej réžii a nastavujú ich tak, aby ich žiaci urobili a škola mala aj tak dosť žiakov. Tamašovič pritom poukazuje, že kapacity škôl stále prevyšujú dopyt. Na stredných školách je približne 80-tisíc miest, deviatakov je pritom asi 42-tisíc. Riešením by podľa neho mohlo byť zavedenie jednotných prijímačiek pre všetky typy stredných škôl. „Ak chceme mať jednotnú maturitu, tak aj jednotné prijímačky,“ povedal Tamašovič.
Testy z matematiky si v septembri zopakuje 81 gymnazistov, ktorí test nenapísali na viac ako 25 %. Podiel neúspešných maturantov, ktorí si vybrali matematiku, sa oproti vlaňajšku znížil, o niečo vyššia bola aj ich priemerná úspešnosť. „Predpokladám, že zníženie počtu neúspešných maturantov z matematiky je výsledkom ich lepšej a serióznejšej prípravy na maturitnú skúšku,“ dodala Romana Kanovská.
Presný počet všetkých žiakov, ktorí budú testy v septembri opakovať, zatiaľ nie je známy. Pri maturite zo slovenčiny a z cudzích jazykov sa písal aj sloh, vyhodnotenie tejto časti za celé Slovensko bude známe neskôr. Neúspešní maturanti v testoch pritom neopakujú písomky, ak urobili skúšku zo slohu a v ústnej časti odpovedali aspoň na trojku. Minulý rok si písomnú časť opravovalo 1 060 študentov, väčšinou z cudzích jazykov na stredných odborných školách.
Pôvodnú agentúrnu správu nahradil autorský článok denníka Pravda.