Deti už nie sú bábky v rukách dospelých

Aké sú vlastne dnešné deti? A ako na ne? Nuž učiteľ musí byť dnes oveľa sofistikovanejší, aby ohlušujúci rev malých divochov pretvoril na tichú záhradku, v ktorej sa pestuje vzdelanie.

31.05.2014 09:00
deti, MDD Foto: ,
MDD si v piatok užili aj žiaci na ZŠ Jeséniova v Bratislave.
debata (18)

Policajti na dopravných ihriskách zas musia zvládať kombináciu živosti a nepoznania dopravných predpisov, čo má za následok nenapodobniteľné kúsky na skúšobných cestách. A taký bufetár, ktorý dúfa v chuť na ovocie a aspoň v základné matematické schopnosti, môže snívať ďalej…

Ale nie, s dnešnými detvákmi to nie je až také zlé. No zástupkyňa na Základnej škole Škultétyho v Nitre Jarmila Trusková priznáva, že sú naozaj iné ako kedysi. „Keď mi ako začínajúcej učiteľke spadlo v triede pero na zem, každý žiak zmeravel. Taká bola disciplína. Vtedy deti viac poslúchali, ale aj sa viac hanbili. Dnes sú to všetko osobnosti samy o sebe. Nemajú problém vyjadriť svoj názor, nemajú zábrany. Vedú s dospelými rovnocenný dialóg, a tak ich musia učitelia vnímať ako rovnocenných partnerov,“ naznačila učiteľka s vyše 30-ročnou praxou.

Na učiteľa to kladie vysoké nároky. Už nestačí zvýšiť hlas, stroho prikázať. Treba viac vysvetľovať. A hlavne stále presviedčať, že mozog si vyžaduje výdatnú stravu, ak nemá zostať z hlavy kapustná hlava. Pretože protiargumenty môžu byť často odzbrojujúce. „Načo sa budem učiť, keď si všetko nájdem na internete. A ja sa nudím… A podobne,“ vymenúva telocvikárka a ešte dopovie, že deti síce majú v technológiách vrch v porovnaní so študovanými kolegami, no zúfalo málo športujú. A ešte menej čítajú.

Aj ďalší oslovení učitelia sa zhodli na tom, že deti sú priebojnejšie. „A to má dve stránky mince. Zlé je to v tom, že niektoré detiská sú fakt drzé a vyrušujú tých šikovných. Nuž a dobré je to v tom, že si budujú sebadôveru. Nenechajú si od nikoho skákať po hlave, bojujú za svoju pravdu. Nie sú to už bábky v rukách dospelých, a to je pre mňa veľmi sympatické,“ naznačí slovenčinárka Renáta Ďalošová. Učiteľ si podľa nej teraz ťažšie hľadá cestu k statočnej detskej duši, ale výsledok vzdelávania môže byť o to efektívnejší.

Andrej Sitkey je podľa vlastných slov taký pedagóg-nepedagóg. Ako dopravný inžinier chodí už niekoľko rokov po školách a učí deti dopravnú výchovu. Včera skúšal štvrtákov v Zlatých Moravciach. „Dnes z nich ide veľká energia. Viac sa bláznia a ja sa vždy na dopravnom ihrisku len modlím, aby sa nič nestalo. Pretože tam vidím kombináciu tej energie a toho, že podaktoré nepoznajú predpisy,“ poznamenáva a pridáva ešte jeden prívlastok novej detskej energie. Ambicióznosť. „Oveľa viac je detí, čo chcú ukázať, čo vedia, v čom sú dobré.“

Fafrnkovia, čo vynikajú v predbiehaní sa v rade, džavocú pred bufetom Jozefa Dudáša na Základnej škole Benkova. Mnohí nemajú ani len potuchy, že tento štyridsiatnik je vyštudovaný pedagóg a aj on sa z perspektívy bufetového okienka snaží o to, aby z nich dačo vyrástlo. Okrem elementárnej slušnosti, základného pozdravu im vštepuje trpezlivé státie v rade. „Čo je však veľmi zaujímavé, matematika im nič nehovorí. Snažím sa ich od začiatku nútiť, aby si sami rátali. No spoliehajú sa na mňa…“ A v tom momente, ako na zavolanie zaklope na okienko malá dievčinka, ktorá ani nedočiahne poriadne do misky, vhodí do nej drobné a povie, že si za to niečo prosí… Koláčik, ružovú lízanku a cukríkový rúž. Vychádza to tesne.

Apropo, ovocie sa v školskom bufete neujalo. A celý rad bio výrobkov asi čaká podobný osud. Dudáš sa ich snaží učiť pravidlo – kto prvý príde, ten si prvý pýta. Starší však predbiehajú mladších a tí rýchlo odkukajú maniere. „Deti sú odvážnejšie. Až sa hranice ich sebavedomia posúvajú do dimenzií nám nepochopiteľných…“ zamyslí sa bufetár pred blížiacim sa Medzinárodným dňom detí. Tento sviatok je už takmer storočný starček. Myšlienka vznikla už roku 1925 v Ženeve počas Svetovej konferencie pre blaho detí. Tak na ne zajtra nezabudnime.

Ak by ste mohli byť jeden deň dospelí, čo by ste podnikli?

Peter Varga, 13 rokov
To by nedopadlo dobre… A jeden deň je strašne málo, potreboval by som ich viac. Ak by to nemalo na druhý deň žiadne následky a mal by som neobmedzený rozpočet, vyskúšal by som niečo adrenalínové. Skok padákom, rogalo a s kamarátom by sme podnikli výlet do Anglicka do nejakej dediny. Ale keďže mám v pláne byť grafikom, asi by som si najskôr vyskúšal, či by mi to išlo a či by som si vedel takto zarobiť. Aspoň by som zistil, akým smerom sa mám vybrať.

Miroslav Lukačovič, 13 rokov
Mám záľubu v autobusoch, tak by som si určite vyskúšal jazdu v autobuse. Druhú polovicu dňa by som bol riaditeľom školy a učil by som deti tak, ako si to predstavujem. Vysvetľoval by som veci tak, aby ich všetci pochopili. A keď niekto nebude chápať, tak naňho nebudem kričať, ale mu to ešte raz vysvetlím. A potom by som sa spýtal detí, ktorých učiteľov majú najradšej. Takým by som udelil pochvalu alebo zvýšil plat, aby som ich povzbudil a boli ešte lepšími. A tých zlých by som vyhodil!

Jakub Bošanský, 10 rokov
Chcel by som byť chvíľu dospelý. Išiel by som sám s kamarátmi von do parku a tam by sme sa hrali.

Nikola Krajčírová, 13 rokov
Najprv by som chcela šoférovať. A ten jeden deň by som nestrávila s rodinou… Možno to znie divne, ale chcela by som byť úplne sama, alebo by som bola len s kamarátmi. A išla by som určite na nákup a kúpila by som si topánky, oblečenie a podobne.

Lenka Púšová, 12 rokov
Kúpila by som si auto. Bavoráka. Pretože tie autá sú masívne a sú také adrenalínové a ja mám adrenalín rada. A keď už bude po tom jednom dni? Budú ho splácať rodičia…

© Autorské práva vyhradené

18 debata chyba
Viac na túto tému: #Učitelia #deti #Medzinárodný deň detí