Myslí si totiž, že poslanci schválili nie celkom to, čo predkladatelia zamýšľali. Zákonodarcovia Smeru, ktorí vzdelanostné minimum navrhli, však tvrdia, že všetko je v poriadku.
Podľa Beblavého zo schváleného volebného zákona vyplýva, že starostom bude môcť byť aj ten, kto po skončení špeciálnej základnej školy (kedysi osobitnej školy) išiel na rok na špeciálnu strednú školu, ale nie ten, kto absolvoval štyri roky gymnázia, ale potom z nejakého dôvodu neurobil maturitu.
Rezort vnútra, ktorý volebný kódex predložil, však tvrdí, že zákon nešpecifikuje, aký typ vzdelania budú musieť mať zvolení starostovia. „Určuje iba stupeň vzdelania podľa školského zákona. Ministerstvo neplánuje novelou zákona toto vzdelanie špecifikovať,“ uviedol tlačový odbor rezortu vnútra.
Poslanec Smeru Anton Martvoň vysvetlil, že kto nepôjde k maturite, predsa nemá absolvované gymnázium. Odkázal na školský zákon, ktorý hovorí aj o doklade o vzdelaní. „Niekto môže byť na gymnáziu desať rokov v prvej triede a bude prepadať. Argument pána Beblavého je účelový a iba zavádza,“ namietal Martvoň, ktorý bol spolupredkladateľom pozmeňujúceho návrhu o starostoch. Teda podľa schváleného volebného kódexu musí mať kandidát na starostu stredoškolský stupeň vzdelania aj s vysvedčením či výučným listom.
Ústavní právnici hovoria, že vzdelanostný cenzus pre starostov je prinajmenšom na hrane, ak nie rovno za hranou ústavnosti. Poslanec Martvoň si však myslí, že o protiústavnosti sa nedá hovoriť. „Ústavný súd už v jednom judikáte povedal, že obmedzenie volebného práva nejakým cenzom môže byť, ale iba v prípade verejného záujmu. Keď starosta rozhoduje o živote, zdraví, o hospodárení s veľkým majetkom, tak je to vo verejnom záujme,“ mienil poslanec. Podľa neho v súčasnosti už platí vekový cenzus, keď napríklad kandidát na starostu musí mať minimálne 25 rokov alebo kandidát na prezidenta musí splniť vekovú hranicu 40 rokov.
Ústavnému právnikovi Mariánovi Gibovi sa javí podmienka o vzdelaní ako protiústavná. „Dá sa to vyriešiť jedine tak, že občania si zvolia takého kandidáta, ktorý vzdelanie bude mať,“ povedal Giba. Podľa neho vzdelanostné cenzy jestvovali v 19. storočí, ale upustilo sa od nich, pretože sa usúdilo, že ak sú voľby postavené na kritériu dôvery, nemôžu sa postaviť na kritériu odbornosti. Giba nevidí riešenie ani v tom, že by sa podmienka vzdelania zaviedla pre všetky typy volených funkcií. „Ak vychádzame z teórie demokracie, že priamo volené funkcie môže na základe dôvery vykonávať každý, tak aj podmienka vzdelania pre všetky volené funkcie by bola rovnako problematická,“ dodal právnik.